2. kapitola

Hermiona zažila krátky a neočakávaný výbuch popularity, keď sa roznieslo, že potrebuje zástupkyňu hlavnej prefektky a že má pri rozhodovaní voľnú ruku. Zrazu všetky dievčatá v jej ročníku súperili o jej pozornosť a každý bol jej nový najlepší priateľ. Trochu ju to rozčuľovalo. Hlavne kvôli tomu, že to reálne ukázalo, ako málo ľudí sa v skutočnosti zaujíma o to, aby sa s ňou za normálnych okolností porozprávali.

Napokon sa rozhodla pre Padmu Patilovú ako svoju zástupkyňu. Parvati bola trochu nahnevaná, ale tiež pyšná na svoju sestru. Bolo veľa dôvodov, prečo si Hermiona vybrala Padmu. To, že bola bystrá, z inej fakulty a primerane populárna dosť zavážilo v Hermioninom rozhodovaní. Ďalším dôvodom bola Parvati. To neznamená, že to bolo preto, že Parvati bola Hermioninou priateľkou, napriek tomu, že Hermiona akosi predpokladala, že ňou je, ale keby naozaj prišlo na to, aby sa im študenti zverovali, potom by Padma mala aspoň Parvati, aby jej pomohla niesť toto bremeno. Bolo to 'mať dve za cenu jednej'. Jedno s druhým mala Hermiona dobrý pocit zo svojho rozhodnutia a okamžite si ho vyjasnila s riaditeľom. Neprekvapujúco, ako náhle sa to roznieslo, zase ju do značnej miery ignorovali až dovtedy, kým niekto niečo od nej nepotreboval.

Ale aj tak sa jej to takto páčilo.

V stredu šla do svojej kancelárie, aby sa stretla s Nottom, ako to robievala každú stredu. Nuž, po formálnej stránke to bola ich pracovňa, ale on ju nerád používal, keď nemusel. Bola umiestnená na piatom poschodí a bolo to útulné pracovné prostredie, pre nich dosť veľké, aby tam viedli schôdzky prefektov, keď to potrebovali. Ale ani tie často nemávali. Nott trval na tom, že pokiaľ má každý svoj časový rozvrh a nevyskytli sa žiadne naliehavé problémy, nemusia obťažovať seba a ostatných.

Pripúšťala, že naozaj ešte nenastali žiadne dôvody, aby sa hnali, ale dychtila po tom, aby sa predviedla. Až doposiaľ sa byť hlavnou prefektkou ukazovalo ako menej náročné, než si myslela. V duchu bola troška sklamaná. Dajako si myslela, že bude viac problémov, ktoré bude musieť vyriešiť. Viac vecí, ktoré bude musieť zariadiť. Viac než len zrážanie bodov prvým ročníkom za behanie po chodbe.

Keď vošla do pracovne, z druhej strany miestnosti, kde stál pred ohňom chrbtom k dverám pár pohodlných kresiel, začula tlmené hlasy. Bol tam tiež gauč, ale ten nebol obsadený. Skontrolovala hodinky, uvedomila si, že prišla o pár minút skôr a že si Nott asi vybral ich pracovňu, aby niekomu pomohol skôr, než začne ich stretnutie. Potom obišla konferenčný stôl a prešla k svojmu stolu, aby vytriedila nejaké veci, kým Nott ukončí svoje stretnutie.

Práve chcela preskúmať posledné zmeny na rozvrhu prefektov, keď začula osobu, ktorá sa s Nottom rozprávala, zasmiať sa a zamrazilo ju v chrbte. Zvrtla sa a z miesta, kde bola, mohla jasne vidieť, kto sa rozvaľoval v jednom z kresiel. Zatvorila oči a modlila sa za silu.

„Nott, toto nie je miesto pre spoločenské rozhovory,“ povedala tak pokojne, ako dokázala. „Mohol by si prosím ťa požiadať svojho priateľa, aby odišiel, aby sme mohli začať?“ Úmyselne sa vyhýbala pohľadu na toho zmieneného priateľa a otočila sa späť k svojmu stolu, plne čakala, že odíde.

„Toto nie je spoločenský rozhovor,“ odpovedal pokojne Nott. „Zoznám sa s mojím zástupcom.“

Hermiona sa znova zvrtla, aby sa stretla so šedými očami naplnenými škodoradostnou veselosťou. Nie, realita sa nerozhodla znova sa preusporiadať a zmeniť. Stále to bol Draco Malfoy, kto tam sedel.

„Toto je to najlepšie, čo si mohol spraviť?“ vyhŕkla. „Viem, že vy dvaja ste... spriatelení...“ Povedať, že Nott mal priateľov by mohlo byť označené ako prekročenie niečej predstavivosti. „Ale nedohodli sme sa, že vyberieme niekoho z odlišných fakúlt?“

„Nie tak celkom,“ odpovedal Nott. „Už som sa rozhodol. Tebe, na druhej strane, nič nebráni tomu, aby si si vybrala kohokoľvek si praješ. A ty si tak urobila, predpokladám.“

Hermiona si pretrela spánky, ktoré ju začínali bolieť. „Čo na to povedal Dumbledore?“

„Úplne to schválil, Grangerová alebo si myslíš, že inak by som tu stále bol a počúval ťa?“ nahnevane prerušil Draco. „A vidím, prečo Theo potrebuje podporu - mať ťa po celý čas okolo seba by priviedlo kohokoľvek do šialenstva.“

Hermiona zovrela pery v zamračení, keď sa pozerala z jedného na druhého. Malfoy sa na ňu hrozivo mračil a Nottov výraz bol starostlivo nečitateľný.

„Koho si si vybrala ty?“ spýtal sa Nott, keď prešlo niekoľko sekúnd.

Hermiona si vzdychla. „Padmu Patilovú. Je bystrá a milá a dobre sa hodí na...“

„Ale chrabromilčanka, že?“ prerušil Malfoy. „Alebo je to tá druhá?“

„Je bystrohlavčanka,“ odsekla Hermiona. „Bývala prefektkou.“

„Stále rovnaký rozdiel, nie tak? Keď je jej dvojča v Chrabromile.“ Draco sa na ňu uškrnul svojím najnepríjemnejším spôsobom.

„Možno pre teba bude. Aspoň som pokúsila vybrať mimo moju fakultu!“ Nasmerovala ostrý pohľad na Notta.

„Áno, a nechala na úbohom Theovi, aby si sám našiel peknú bifľomorčanku, ktorej zverí všetku svoju prácu,“ povedal Draco, ignoroval, že sa ho práve pokúsila zamietnuť. „Naozaj si si myslela, že by sa to stalo?“ Naklonil sa dopredu s rukami na kolenách, vysmieval sa jej celým svojím vystupovaním.

Hermiona zaškrípala zubami. „Prečo sa stále s tebou rozprávam? Heš! Nie je ťa tu treba.“

„Ach, ale to záleží na Theovom rozhodnutí, však?“ spýtal sa, keď sa znova oprel dozadu. „Od nás zástupcov sa očakáva, že majú zakročiť, keď niečoho bude na vás hlavných prefektov príliš veľa. Samozrejme, na Potterove humusácke Zázračné dievča nič nebude príliš veľa, ale mám podozrenie, že Theo skončí s častými bolesťami hlavy spôsobenými hlavnou prefektkou.“

Hermiona otvorila ústa dokorán nad jeho drzosťou. „Podľa všetkého netušíš, o čom hovoríme,“ nakoniec dokázala dostať zo seba, mala pocit, že začína jej vlastná bolesť hlavy vyvolaná Malfoyom. „Čo by ma naozaj nemalo prekvapiť. Vždy si bol taký rýchly v tom, aby si predviedol svoju nevzdelanosť a robíš to tak dobre, že nikto by nedokázal spochybniť, že si presne taký hlúpy ako naozaj si!“

Na to Draco vystrelil zo svojho kresla, prekvapil Hermionu dosť na to, aby urobila krok dozadu, než sa vzchopila. Nedalo sa povedať, čo by urobil, keby si Nott nevybral tento okamih na to, aby prehovoril.

„Draco,“ povedal pokojne. „Uvidíme sa znova v spoločenskej miestnosti o pol hodinu, dobre?“

Sekundu sa Draco tváril, že jednako Hermionu uškrtí, ale potom sa na ňu zaškeril a odišiel, pri svojom odchode zatreskol dverami.

Hermiona sa otočila k Nottovi plná oprávneného rozhorčenia. „Čakáš, že budem niekedy pracovať s tamtým?“

„Ty si tá, kto ho spochybnil, hovoril k nemu zvrchu a nazvala si ho nevzdelancom,“ odpovedal Nott, rovnako pokojný ako vždy. „Mohla si čakať, že to takto vezme.“

Hermiona pokrútila hlavou, plne vedela, že Malfoy by k nej nebol slušný ani jediný deň vo svojom živote. „Prečo si si ho vybral?“ spýtala sa. „Musí byť niekto lepší.“

„Bude skvelý, Hermiona, ak ho len... necháš na pokoji,“ odvetil Nott a prinútil tak Hermionu znova otvoriť ústa.

Ona má nechať jeho na pokoji? Nott mal všetko obrátene. „Prečo jeho?“ spýtala sa znova.

Nott ju sekundu študoval. „V piatom ročníku bol prefektom.“

„Áno, ale zneužil svoje postavenie a prišiel oň!“ Hermione sa zdalo vhodné zdôrazniť to.

„Nie, neprišiel. Jeho otca odhalili ako smrťožrúta a poslali do Azbakanu, rovnako ako môjho, o čom nemám pochybnosti, že už vieš.“

„Áno, a je mi ľúto ten chaos, ale to ho nemohlo stáť jeho postavenie. Pre teba to bolo rovnaké a ty si ho v ten rok získal.“

Nott pokrútil hlavou. „Pre mňa to nebolo to isté. Malfoyovci sú trochu viac... známi? Nikoho nezaujímalo, čo urobil môj otec a pochybujem, že Ty Vieš Kto vôbec vie, že existujem. Draco sa ale zrazu zo všetkých strán ocitol trestaný za hriechy svojho otca. Snape sa to počas leta dozvedel a povedal o tom Dumbledorovi a on sa na oplátku rozhodol presunúť z Draca to postavenie, aby ho zbavil dodatočného tlaku. A... Si jedna z mála, ktorá vie, čo sa stalo minulý rok.“

Vedela. Draco celý rok pracoval na zrade a zabití Dumbledora a takmer uspel, ale v posledný možný okamih ho Dumbledore presvedčil, že nie je zabijak a že Rád môže ochrániť jeho i jeho matku pred Voldemortovým hnevom a tak otočil. Nikto, okrem niekoľkých členov Rádu a toho, komu to povedal Draco, o tom nevedel. Dumbledore osobne zaprisahal každého k mlčaniu. Ostatní študenti sa dozvedeli, že vpád smrťožrútov bol náhodným javom vďaka slabosti v školskej obrane, ktorú už napravili.

Samozrejme, druhá strana to tiež vedela a Lucius Malfoy nie tak dávno ušiel z Azbakanu, ale zdanlivo nevynaložil žiadne úsilie, aby vystopoval svoju manželku a syna. Ťažko povedať, či sa tým skutočne neobťažoval alebo či sa z Draca Malfoya stále nevykľuje syn svojho otca. Hermiona nemala celkom ujasnené v hlave, čo je pravdepodobnejšie.

Pokrčila plecami. „Nerozumiem, prečo mi to hovoríš a čo to má spoločné s tvojím výberom.“

„To je preto, že nepočúvaš,“ riekol Nott. Nebol viditeľne otrávený, ani nezosilnil hlas. Bol tak veľmi rozdielny od Malfoya, čo bolo prekvapivé. Hermiona si akosi vždy myslela, že všetci slizolinčania sú ako Malfoy. „Má to všetko spoločné s mojím výberom,“ potichu pokračoval. „Ak by sa nič z toho nebolo nestalo, možno by bol teraz hlavným prefektom. Bol napokon prvou Dumbledorovou voľbou za Slizolin. Ja som bol až druhý.“

„Som si istá, že Dumbledore zvážil tieto poľahčujúce okolnosti, keď vyberal hlavného prefekta,“ posmievala sa Hermiona. „Nemyslím si, že niekoho vynechal!“

„Možno nie,“ pripustil Nott. „Alebo mal možno pochybnosti a potom sa rozhodol proti Dracovi, pretože vedel, že hlavná prefektka by mu poriadne strpčila život kvôli veciam, ktoré nikdy nemal pod kontrolou.“

Skôr než Hermiona dokázala vymyslieť vhodnú odpoveď, Nott odišiel z pracovne.

***

„Naozaj ju nemôžem vystáť. Predsa len zo mňa urobí zabijaka,“ rečnil Draco a prechádzal sa pred priateľmi v slizolinskej spoločenskej miestnosti. „Vždy bola tak prekliato svätuškárska a mňa volá hlúpym, MŇA! Trúfa si pustiť sa do mňa, hoci som bol celé leto uväznený v akomsi zastrčenom bezpečnom dome, neschopný robiť nič iné, len sa trápiť, či som svojej matke nepodpísal rozsudok smrti tým, že som nezabil bezbranného starého muža.“

„Upokoj sa, Draco,“ riekol Blaise. „A stíš svoj hlas, ak nechceš, aby o tom všetci vedeli.“

Draco sa hodil do kresla. „Zasraná humusáčka. Vôbec nikto ju nemá rád okrem tých jej ohavných priateľov. Stala sa hlavnou prefektkou jedine kvôli tomu, čo sa naučila v knihách. Nie najlepší výber, ktorý Dumbledore kedy spravil.“

„Nikto sa s tebou neháda,“ povedal Blaise.

„Vieš, že zvažovali, že mi nedovolia vôbec sa vrátiť do siedmeho ročníka? Povedali, že bude ľahšie predstierať, že som mŕtvy, až kým nezvrhnú Ty Vieš Koho... Ale kto vie, kedy to bude? Keby som nemohol mať nejaký život, potom by som asi radšej bol mŕtvy, vieš?“

„Vieme,“ upokojoval ho Blaise. Draco v rozčúlenej nálade bol zriedkakedy veľmi logický. Draco to o sebe vedel, ale potreboval vypustiť paru, inak by sa zbláznil.

Nepriatelil sa vždy s Blaisom Zabinim. V skutočnosti si bol celkom istý, že prvý päť a pol ročníka sa navzájom považovali za hlupákov. S celým tým jeho oslobodením spod Temného pána ale pomaly zisťoval, že je bez priateľov. Vo svete, ktorý bol väčšinou nepriateľské miesto, to bola dosť smutná pozícia, takže podnikol kroky, aby spoznal Blaisa a Thea lepšie. Theo sa vždy držal trochu opodiaľ, ale Blaise sa pri ňom pozoruhodne uvoľnil, keď sa dozvedel, že Draco netúži nasledovať v stopách svojho otca. Blaise bol rovnako predpojatý ako hociktorý čistokrvný, ale to nebolo to, kvôli čomu si ho predtým držal od tela; len sa nechcel žiadnym spôsobom zapliesť s Vy Viete Kým.

„A v piatom ročníku som skončil druhý v každom prekliatom predmete, ktorý som mal s ňou, okrem Elixírov, kde som bol prvý. Nie som hlúpy! Len mám život, vieš?“ pokračoval Draco. Samozrejme, pomyslel si trpko, väčšina jeho života sa sústredila na to, ako sa pokúsiť znepríjemniť Potterovi život, ale predsa... bol to život.

„Vieme,“ odpovedal Blaise s úprimným povzdychnutím.

„Prisahám; keby to nebol Dumbledore, ale tá otravná... vševedka, ktorú by ma poslali zabiť, urobil by som to. A bol by som za to šťastný!“

Na to si Theo odkašľal. Vošiel pred niekoľkými minútami a posadil sa, aby prečkal to najhoršie z Dracovho výbuchu, ale mal pocit, že by mal asi práve teraz niečo povedať. Draco a Blaise sa obaja otočili, aby sa na neho pozreli s mierne prekvapeným pohľadom, ktorý mali vždy, keď prvý raz dal najavo svoju prítomnosť. A to bývalo podivné.

„Budeš v poriadku, ak s ňou budeš pracovať?“ spýtal sa. „Alebo by som si mal nájsť niekoho iného ako zástupcu hlavného prefekta?“

„Oh, nie, nerob to!“ povedal Draco, naklonil sa vpred v kresle. „Toto mi nezničí. Je mi jedno, čo vraví alebo čo si myslí, že vie. Nie je nič, len neuspokojená čudáčka, ktorá nemôže lapiť chlapa, aby jej zachránil život. Ale ja nie som hlúpy!“

„Nie, nie si hlúpy,“ odpovedal Theo. „Čo je dôvod, prečo samozrejme pochopíš, že ak máš pracovať občas s hlavnou prefektkou, potom náhodné smrteľné hrozby nemusia byť veľmi múdrym krokom.“

Dracove líca sa začervenali pri tej jemnej výčitke. Oprel sa chrbtom v kresle. „Viete, že som to tak nemyslel,“ mrmlal.

„Vieme,“ povedal Blaise s trocha pobaveným pohľadom na Thea. „Ale Theo má pravdu. Asi by si mal... menej o tom rozprávať.“

„To len... Skutočne by som jej chcel dať príučku... Usadiť ju na miesto, vieš?“

„Ty a polovica školy, kamoš,“ odpovedal Blaise, ale Theo zostal mlčať.