4. kapitola

Keď sa nejaký čas po obede Hermiona nakoniec upokojila, zamietla svoje rozhodnutie abdikovať. Samozrejme, že to Padma robí dobre. Mala tie ľahké fakulty. Na Hermionu hľadeli zvrchu slizolinčania kvôli jej muklovskému pôvodu, za to, že je chrabromilčankou a chrabromilčania... Možno ich poučovala trocha viac a temnou stránkou väčšiny chrabromilčanov bola ich prehnaná hrdosť. Bude len musieť vyhrať nad slizolinčanmi a znovu získať chrabromilčanov.

'Oh, áno, prečo jej to nenapadlo skôr?' pomyslela si posmešne. 'Bude to teraz také ľahké!'

Sedela v knižnici a študovala. V skutočnosti sa nemusela učiť v knižnici. Naozaj nepotrebovala akúkoľvek formu dodatočného výskumu a mala oboje, spoločnú pracovňu a vlastnú izbu v chrabromilskej veži, kde sa mohla učiť, keby si priala. Len sa jej páčilo sedieť v knižnici. Mala rada knihy a to ticho. Páčilo sa jej, že tam boli naokolo druhí ľudia, ale od nej nečakali, že bude spoločenská. V skutočnosti tam nebol práve teraz nikto iný, pretože knižnica bola zatvorená. Jej sa len... tu naozaj páčilo. A čo viac, toto bola jedna z mála výhod toho byť hlavnou prefektkou, z ktorej sa skutočne tešila - voľnosť prísť a odísť kedykoľvek sa jej zažiadalo, kedykoľvek sa jej chcelo.

Niekoľko minút zízala na knihu pred sebou bez toho, aby videla niečo iné okrem svojich vlastných myšlienok. Keď si uvedomila, že v skutočnosti neštuduje, zastonala, nechala hlavu klesnúť a oprela sa čelom o stránky. Keby to takto zostalo, čoskoro by bola zlou hlavnou prefektkou a zlyhala na hodinách.

„Vedel som, že musí existovať špeciálny trik ako vstrebávaš všetky tie vedomosti,“ niekto zamrmlal.

Hermionina hlava vystrelila nahor a prižmúrila oči. Malfoy. Ako by sa mohol deň ešte vylepšiť!

„Čo chceš?“ spýtala sa.

Nadvihol obočie. „Jé, Grangerová, teraz viem, prečo si taká populárna. Ten tvoj šarm je skutočne účinný.“

Toto nepotrebovala, nie teraz. „Choď obťažovať niekoho iného,“ povedala, keď sa vrátila pohľadom späť ku knihe.

„Rád by som, naozaj by som rád,“ povedal, keď si oprel bokom o stôl. „Ale Theo ma požiadal, aby som ťa pohľadal. Sandra musela ísť do nemocničného krídla. Nič vážne, ale dnes večer mala hliadkovať po chodbách. Pýta sa, či nemôžeš nájsť nejaké dievča, čo by ju v takom krátkom čase nahradilo.“

„Ach,“ Hermiona bola v rozpakoch. Nevyhľadal ju, aby ju obťažoval. Bol v skutočnosti Nottov zástupca, ktorý ju žiada, aby urobila niečo, čo bolo v jej popise práce. „Ja to za ňu vezmem.“ Všimla si, že trocha sebou trhol. „S kým idem?“

„So mnou,“ takmer zanariekal. Nepovedal nič viac, ale z toho ako zovrel čeľusť, Hermiona skoro obdivovala jeho sebaovládanie, že ju nepožiadal, nech nájde inú náhradu. Nott mu musel povedať niečo naozaj dobré, aby ho prinútil takto slušne sa správať.

„Mal si to asi spomenúť skôr,“ povedala Hermiona, ani sa nenamáhala zakryť, ako to vyviedlo z miery ju.

„Až doteraz som predpokladal, že vieš časový rozvrh naspamäť,“ dostal zo seba. Nedokázal tak celkom zakryť svoje zamračenie a Hermiona sa skoro potešila.

„Podľa všetkého neviem,“ prepiato odpovedala.

„Podľa všetkého. Pozri, pochopím, ak...“ Jeho oči skočili k jej knihám. „Ak si zabudla, že máš ešte nejaké učenie. Som si istý, že Padma...“

Hermiona prudko vstala, čím ho prekvapila tak, až stíchol. „Budem pripravená, len čo si hodím tašku do svojej izby.“

***

Kráčanie po chodbách s Malfoyom nebolo rozhodne príjemné.

Nebolo to tým, že by bol hrubý alebo sa posmieval, vôbec nie. Zdalo sa, že sa musel rozhodnúť, že najlepší spôsob ako s ňou vyjsť, je zostať ticho a ona z celého srdca súhlasila. Nechcela sa musieť snažiť, aby s ním viedla všedný rozhovor. Takže sa rozprestrelo mlčanie. A potom sa roztiahlo ešte viac. Hermiona už mala za sebou iné obchôdzky, kde nedokázala nájsť nič, o čom by sa mohla s ľuďmi rozprávať, ale predtým nebolo mlčanie celkom výstižné slovo.

Taktiež sa jej nepáčilo musieť sa v noci prechádzať s Malfoyom. Pripadalo jej to nesprávne. Nebezpečné. Uistila sa, že môže ľahko vytiahnuť prútik... len pre istotu.

Vždy bývalo povinnosťou prefektov a hlavných prefektov zabezpečovať, že sa dodržujú pravidlá. To zahrňovalo uistiť sa, že sa študenti nepotulujú po chodbách, ale sú po večierke v bezpečí svojich fakúlt. Ale mávať organizované pochôdzky bolo niečo nové, čo Dumbledore navrhol na začiatku tohto roka. Bolo to opatrenie hlavne kvôli tomu, aby bol každý v bezpečí. Školu sledovali tiež profesori, ale bez Dumbledora tu bolo len trinásť profesorov (pretože Binns sa mohol ťažko počítať), ale mať šestnásť prefektov, dvoch hlavných a dvoch zástupcov, ktorí viditeľne pomáhali s ostražitosťou, robilo zázraky so školskou morálkou.

Jediný problém, ktorý práve teraz Hermiona videla, bol... Malfoy bol v poslednej dobe nežiaduci element. Pustil smrťožrútov do školy a teraz bol jeden z ľudí, ktorí robili obchôdzky, aby sa uistil, že je všetko v poriadku? Neverila mu. V skutočnosti bola rada, že ona je tá, kto má s ním dnes večer obchôdzku, pretože bola jediná, ktorá bola v strehu pred nebezpečenstvom, ktoré predstavoval. Áno, robiť to nebolo príjemne, ale aspoň vedela, čo môže očakávať a mohla to sama zvládnuť.

„Viem, o čom premýšľaš, Grangerová,“ nakoniec zavrčal, keď o hodinu neskôr zabočili za roh.

„Ty to vieš až teraz?“ spýtala sa.

„Naozaj si myslíš, že by som tú istú vec urobil dvakrát?“

Hermiona pár sekúnd uvažovala. „Nie... Nie tú istú vec. Ale existujú rôzne spôsoby na dosiahnutie toho istého cieľa.“

Dotkol sa čela a zaškeril sa, ako keby ho bolela hlava. Dobre. Dúfala, že bolela. „Ešte ti nedošlo, že asi nebudem u Ty Vieš Koho veľmi populárny za to, že som nesplnil jeho úlohu?“ Tie slová zneli strojene, napäto.

„Samozrejme, že došlo,“ odpovedala. „Tým máš väčší dôvod, aby si sa vykúpil v jeho očiach.“ Teraz zostupovali po schodoch. Hermiona túžila, aby už skončili, ale, beda, čakalo sa, že to budú robiť aspoň pár hodín, takže kráčať rýchlejšie by ničomu nepomohlo.

„Takže preto si aj tak chcela ísť so mnou,“ povedal, jeho hlas teraz otvorene rozčúlený. „Pretože ma považuješ za určitú hrozbu.“

Odfrkla si. „Nelichoť si. Považujem ťa za nejakú hrozbu, nie za určitú hrozbu.“

Jeho pery sa pohybovali, ale nič nepočula. Nahla hlavu nabok, pretože ju ignoroval a zdalo sa, že sa snaží udržať svoje rozčúlenie pod kontrolou. Buď to alebo ju nazýval všetkými menami, pred ktorými ho Nott zastrašil, aby ju nenazval otvorene. Možno robil oboje.

„Teraz sa rozprávaš sám so sebou, Malfoy?“ posmievala sa. „Vieš, že to nie je dobré znamenie. Si jeden krok od Svätého Munga.“

„Srať na to...“ povedal. „Odchádzam.“ Otočil sa a začal ísť proste preč.

Hermiona doširoka otvorila ústa. „Nemôžeš len tak odísť, ešte sme neskončili!“

Otočil sa tvárou k nej, vrátil sa len dosť na to, aby povedal: „Ach, my sme skončili!“ než sa znova otočil a potom bol preč.

***

„Tak vidíš, prečo musí odísť!“ ukončila Hermiona svoje rozprávanie, keď sa otočila k Nottovi so zúrivými očami. Spánok tej noci neschladil jej hnev ani o kúsok. Bola taká zúrivá, že ju Malfoy len tak nechal uprostred obchôdzky. Nepochybne v tomto nedokázal byť profesionálny. Čo keby sa niečo naozaj rozhodlo napadnúť školu, kým by robila obchôdzku samotná?

Nott sa v skutočnosti mračil. Bola to tá najväčšia emócia, ktorú kedy na ňom videla. Dobre! Možno začína vidieť chybu vo svojom rozhodnutí.

„Nie,“ prekvapil ju slovami. „Nevidím.“

Boli v ich pracovni, Hermiona sa šialene prechádzala pred Nottom, ktorý sedel na gauči a vyzeral trocha unavený.

„Čo tým myslíš? Práve som ti povedala, že...“

„Počul som tiež jeho verziu. V skutočnosti si myslím, že ešte nikto v Slizoline nebol tak tvrdo dotlačený do toho, aby si vypočul jeho verziu.“

Hermiona stisla ústa v zamračení. „Ty veríš jemu viac než mne?“ Samozrejme, že veril. Boli slizolinčania. A priatelia. A chlapci.

„Nie,“ prekvapil ju znova tým, čo povedal. „Myslím, že pravda je niekde uprostred.“

Hermiona si zúrivo prešla v hlave cez tú udalosť. Dobre, možno vynechala zopár detailov, ale ona bola stále tá, kto bol v práve. „To nemení fakt, že on....“

„Povedz mi, Grangerová,“ prerušil ju. „Chceš, aby bol ako jeho otec alebo by si dala radšej prednosť, aby bol niekým menej... vražedným?“

Hermiona zažmurkala. „Samozrejme, že nechcem, aby bol ako Lucius Malfoy,“ posmievala sa. „Nie je nič iné než otravný. Ale myslím, že tam smeruje a nič, čo môžeš povedať, ma nemôže presvedčiť, aby som zmýšľala inak.“

„Vidím,“ povedal Nott. „Teda, predpokladám, že je to tak. Ty a tvoji priatelia zaručene nerobíte nič, aby ste veci pomohli, takže pochybujem, že by si to neodhadla správne. Gratulujem.“

„Takže to je MOJA chyba ako skončí?“ vykríkla Hermiona, zarazená nad nespravodlivosťou toho všetkého.

„Chce tento post. Chce sa osvedčiť. Chce to dosť na to, aby ťa šiel pohľadať a dokonca prijal, že si sa zapísala sama na obchôdzku s ním. Toto ťa možno šokuje, Grangerová, ale nemá ťa veľmi rád. Napriek tomu sa skutočne snažil chovať milo a ty si nebola dokonca ani príjemná, že?“

Hermiona sa začervenala. Dobre, možno nebola veľmi príjemná. „Nebol milý,“ zamrmlala.

„Už som ti povedal, aby si mu poskytla príležitosť. Musím povedať, že som sa v tebe sklamal. Myslel som si, že máš lepší zmysel pre fér hru než toto.“

Práve jej nejaký slizolinčan vynadal za nedostatok zmyslu pre fér hru? Ako ďalšie v poradí budú pršať ropuchy a svet sa pretočí okolo svojej osi?

„Prečo si vôbec išla s ním? Mala si všetky možnosti vybrať niekoho iného. Naozaj si si myslela, že by ich zabil?“

Spomenul Padmu a ja som bola dosť malicherná na to, aby som jej dala šancu urobiť niečo lepšie ako ja. Ach, kecy. Naozaj nebola dobrá v tejto práci.

„Samozrejme, že nemyslela,“ povedala. Potom si vzdychla a klesla do kresla, všetka bojovnosť v nej bola preč. „Je mi tak ľúto, že som to nespravila lepšie, dobre?“

„Ja to nie som, komu by si sa mala ospravedlniť,“ riekol Nott.

Hermionine oči sa rozšírili a poklesla jej čeľusť. „Nemôžeš myslieť vážne, že - odišiel odo mňa uprostred obchôdzky!“

Nott sa trochu mykol. „Mala by si byť rada, že to urobil. Musel som ho hodinu počúvať, kým nevyfučal. Keby bol zostal, asi by to neskončilo veľmi pekne.“

„Ale,“ Hermiona povedala, keď si prekrížila ruky. „Ja to neurobím.“

„Dobre,“ riekol Nott, keď vstal z gauča. „Potom o tom podám správu Dumbledorovi, mám?“

„Ty ma vydieraš?“

Na to sa Nott uškrnul. „Vieš, že som stále slizolinčan.“

***

Transfigurácia. Ďalšia obľúbená hodina. Boli tam piati chrabromilčania, šiesti z Bystrohlavu, štyria zo Slizolinu a trojica z Bifľomoru, čo z nich suma sumárom robilo osemnásť študentov. Hermiona uprednostňovala menšie triedy než táto. Bolo ľahšie niečo počuť a nebolo to tak veľmi... posmešné, keď prehovorila. Našťastie, profesorka McGonagallová všetko zvládala pevnou rukou. Teda, zvládala pevnou rukou, keď bola prítomná. Práve teraz ale nebola, takže ľudia len posedávali a rozprávali sa.

Harry a Ron sa rozprávali o metlobale. Zápas proti Slizolinu bol 'len' o štyri týždne a zdalo sa, že to v týchto dňoch zaberá veľa ich času. Hermionu to ani najmenej nezaujímalo a cítila sa odstrčená. Jej oči sa stočili k Parvati a Lavender, ale tie boli zahĺbené do vlastného rozhovoru, šepotu a smiechu. Potom jej oči prešli k Bystrohlavu. Zdalo sa, že Padma si stále udržuje pozornosť. Terry Boot, Michael Corner a Stephen Cornfoot všetci zanietene počúvali niečo, čo musela vravieť, zatiaľ čo Anthony Goldstein a Mandy Brocklehustová sa odobrali nabok, aby zistili, či sa môžu porozprávať o dnešnej úlohe. V bifľomorskej skupinke Susan Bootsová a Justin Finch-Fletchey sa potichu rozprávali - Susan sa červenala? - kým pokojný Wayne Hopkins si čmáral. Hermiona nechala svoje oči prejsť až ku slizolinčanom a nadvihla obočie. Tam sa zdala situácia trochu napätá. Malfoy bol jediný chlapec a zakláňal sa, ruky prekrížené na hrudi, kým si ostražito prezeral dievčatá, s ktorými sedel. Pansy Parkinsonová sa na neho mračila, Tracey Davisová civela uprene na stôl a Millicent Bulstrodeová... sa tvárila znudene. Bolo to takmer zaujímavé. Takmer, nie celkom.

Keď vrátila svoju pozornosť späť k svojím priateľom a chcela požiadať o zmenu témy, vošla profesorka McGonagallová a zatlieskala rukami, aby získala pozornosť. „V poriadku, všetci,“ oznámila. „Je mi ľúto, že som vás nechala čakať - pán Finch-Fletchey okamžite prestaňte a slečna Patilová, nie, myslím slečna Padma Patilová prestaňte sa rozprávať, keď sa vás snažím niečo naučiť - dnes budeme premieňať iné ľudské bytosti“ Ozvalo sa mumlanie a viac než jedna osoba sa zatvárila trochu nepokojne, keď im McGonagallová povedala presne, čo by mali - a čo je dôležitejšie, čo by nemali - robiť skôr, než im nariadi vybrať si partnera.

„Beriem si Hermionu!“ okamžite povedal Ron. Keď sa Harry a Hermiona zatvárili prekvapene, uškrnul sa ostýchavo. „Pud sebazáchovy, kamoš,“ povedal Harrymu, ktorému klesli ústa dokorán. Hermiona ho za to nemohla viniť. Z nich dvoch by bol Harry väčšie riziko. „Prosím, vytvor so mnou pár, Hermiona,“ naliehal Ron.

Tváril sa tak prosebne, že Hermiona mohla sotva povedať nie, navzdory nutkaniu, že musí chrániť seba samotnú. Pozrela sa s nádejou na Wayna Hopkinsa, s ktorým normálne musela vytvoriť dvojicu.

„Hermiona?“ zopakoval Ron, keď sa snažil získať jej pozornosť.

„Ach, v poriadku, Ron,“ povedala s povzdychnutím. „Ale radšej by si ma nemal zabiť, lebo sa vrátim späť a budem ťa strašiť!“

„Pekné vedieť, že ma ľudia majú radi,“ zamrmlal Harry a odvliekol sa k Waynovi, kým sa Ron zaškeril úľavou.

Hermiona sa kradmo pozrela na slizolinčanov, aby zistila ako sa napätá štvorica roztriedila. Draco sa spároval s Millicent, ktorá sa tvárila viac než vystrašene a Pansy sa zvrchu dívala na Tracey. Zvláštne.

„Takže, chceš ísť prvá alebo by som mal ísť ja?“ spýtal sa Ron.

Hermiona skoro nadskočila a cítila, ako jej nervózne trhlo okom pri pomyslení, že by ju Ron mal premieňať. „Err... Myslím, že radšej pôjdem prvá,“ povedala, „A Ron... Dívaj sa!“