5. + 6. kapitola

Keď vošiel do ich izby našiel ho s hlavou v dlaniach ticho plakať. Potichu si k nemu sadol. Harry si ho všimol až keď ho pohladil po vlasoch. Strhol sa a snažil sa utrieť si slzy. No Lupin ho zastavil.
„Za slzy sa hanbiť nemusíš Harry. Aj mne chýba, bol to môj posledný priateľ. Dobre viem ako sa cítiš,“ prihovoril sa mu Lupin.
„Prečo musel zomrieť? Prečo práve on? A oni sa len tak zabávajú akoby sa nič nestalo,“ zatrpknuto sa spýtal Harry.
„Aj im chýba. Nemysli si že nie. Len to nedávajú tak najavo. Teraz si nemôžeme dovoliť poddať sa emóciám. Voldemort by to využil proti nám,“ odvetil mu bývalý profesor.
„Pán profesor a mohol by som ho ešte niekedy vidieť, hovoriť s ním?“ s nádejou v hlase sa spýtal Harry.
„Neviem Harry, to je len na tebe. Môžeš ho vidieť vo svojich spomienkach. A nehovor mi pán profesor. Už ťa predsa neučím. Hovor mi Remus. Dobre?“ pokúsil sa na neho usmiať Remus.
„Dobre,“ súhlasil Harry.
„Nejdeš ešte dole?“ spýtal sa ho ešte keď vstával na odchod.
„Nie radšej už pôjdem spať,“ odmietol Harry.
„Ako myslíš,“ už otváral dvere, keď...
„Pán profesor, ehm Remus, “ zadržal ho ešte Harry, „kto vám povedal, že tam budú tí smrťožrúti,“ domŕzal ešte.
„To ti nepoviem,“ odbil ho.
„Prosím! Povedzte mi to,“ nedal sa odbiť Harry.
„No dobre, bol to Severus,“ nechal sa presvedčiť Lupin.
„Ten? A prečo to urobil?“ naježil sa Harry.
„Harry, Severus je v Ráde. A aj keď sa nemáte radi nechce aby si zomrel.“
„Tým by som si nebol celkom istý,“ sucho odvetil Harry.
„My ostatný sme si tým ale úplne istý. A Harry, mal by si mu začať dôverovať."
„Na to nemám dôvod!“
„Dôvod sa vždy nájde,“ povedal ešte Lupin a odišiel.
Za chvíľu prišiel aj Ron s dievčatami. Harry im povedal, že Lupin mu radil dôverovať Snapovi. Ronovi sa to vôbec nepáčilo, zatiaľ čo Hermiona a Ginny dávali za pravdu Lupinovi.
Chvíľu sa ešte rozprávali, medzi rečou im Harry spomenul, že Snape je ten tajomný informátor. Rona to dosť prekvapilo, ale Hermiona sa naopak tvárila tak, akože ona to vedela. Rona to tak rozčúlilo, že ich hneď vyhodil z izby. Potom už išli spať.
Ráno sa Harry zobudil skoro zároveň s Ronom. Po raňajkách ich pani Weasleyová vyhnala učiť sa. Harry dal Ronovi odpísať prácu z Dejín mágie, aby sa s ňou nemusel toľko trápiť. Zanedlho prišli aj dievčatá a chceli sa s nimi učiť. Ron ihneď tú prácu schoval. Vedel, že Hermione by sa nepáčilo, že je odpisuje. Spoločne sa potom učili celý deň.
Do konca prázdnin sa potom neudialo nič zaujímavé. Zdalo sa, že keď Voldemortovi prekazili plán uniesť a zabiť Harryho na Privátnej ceste, skazili mu tým plány na dlhšiu dobu. Harrymu to celkom vyhovovalo. Zvyšok prázdnin aj s Ronom, Hermionou a Ginny cvičili obranu proti čiernej mágii. Občas im pomáhal aj Remus. Párkrát sa tam ukázal aj Snape ale Harry a spol. sa mu radšej zďaleka vyhli. Harry často chodil za Hrdozobcom, ktorý býval stále v spálni Siriusovej mamy. Dlho tam rozmýšľal.

Ani sa nenazdali a bol tu posledný deň prázdnin. Celý deň si zháňali veci porozhadzované po celom dome a balili čisté veci, ktoré im vyprala pani Weasleyová.
V deň odchodu ich na stanicu opäť odprevadili členovia Rádu. Vo vlaku našťastie nestretli Malfoya so svojimi gorilami, takže aj cesta bola príjemná. Ani sa nenazdali a boli pod hradom.
Zase ich koče ťahali testrali ale tentoraz bol na nich Harry pripravený. Už sa ich nebál. Pripomenuli mu minulí rok, privrel oči a nastúpil do koča. Vo vstupnej hale im zamávala Luna Lovegoodová. Všetci traja aj s Ginny jej odmávali a pobrali sa do Veľkej siene. Kým sa napĺňala študentmi Harry sa obzeral okolo seba.
„Neviete kto bude nový učiteľ Obrany?“ ozval sa zrazu Ron.
„Nie. Mohli sme sa opýtať Dumbledora, keď sme s ním boli cez prázdniny,“ odvetila Hermiona.
„Mohli. To ja pravda. Ale aj tak to teraz uvidíme. No nie?“ zapojil sa Harry.
A vtedy do Veľkej siene bočnými dverami vošiel Hagrid a na Harryho prekvapenie aj...
„Lupin? To snáď nie je možné,“ vyhŕkla Hermiona.
„To je super. Konečne budeme mať zase dobrého učiteľa,“ ozval sa pri nich Neville.
„No jasné,“ odvetil mu Ron, „prečo nám nič nepovedal,“ otočil sa teraz na Harryho a Hermionu.
„To by som aj ja rád vedel. Mohol nám to povedať,“ mračil sa Harry.
„Ale aj tak som rád, že je tu,“ povedal ešte Harry.
Po sieni sa zatiaľ ozýval vzrušený šepot. Hlavne tých starších žiakov, ktorí si ešte Lupina pamätali. Rozprávali o ňom mladším spolužiakom. Niektorí sa tvárili vystrašene iný nadšene, ale žiadny sa neodvážili dať svoje názory nahlas najavo. V tej chvíli vošli prváci. Všetci boli náramne vystrašení a ohromení tou okolitou nádherou. No Harry si ich dlho neobzeral, lebo vstal Dumbledore a chystal sa prehovoriť. Všetko okamžite stíchlo.
„Vítam našich nových žiakov. Nech sa začne triedenie,“ povedal a sadol si.
Profesorka McGonagallová začala čítať mená žiakov. Harry len naoko dával pozor. Mysľou bol niekde v čase tak o desať minút neskôr keď bude večerať. Práve rozmýšľal či bude v dezertoch aj melasový koláčik keď začul profesorku McGonagallovú ako vyslovila meno...
„Evans Mark.“
Harry sa od prekvapenia strhol.
„Mark? Čo tu ten robí,“ vyhŕkol.
„Ty ho poznáš?“ prekvapil sa Ron, keď klobúk vykríkol...
„CHRABROMIL!“
„Je to môj sused,“ odvetil Harry a začal na neho mávať.
Mark prekvapením stuhol ale hneď si k nim šiel prisadnúť.
„Ahoj Mark, ty si čarodejník? Prečo si mi to nepovedal?“ prekvapene sa ho pýtal Harry.
„Ja som to ani nevedel, kým mi neprišiel ten list. Ty si tiež čarodejník?“ vyjavene sa ho pýtal Mark.
„Áno, ja sem chodím už šiesty rok. Obaja moji rodičia boli čarodejníci,“ zasmial sa Harry.
„Vážne? Ja som to zdedil po otcovi,“ priznal sa Mark.
Hermiona s Ronom len ticho sledovali ich rozhovor.
„Ehm, nezoznámiš nás?“ ozval sa Ron.
„Ale jasné, Mark toto je Hermiona Grangerová a toto je Ron Weasley a vy, toto je Mark,“ napravil svoju chybu Harry.
„Ahoj,“ pozdravili svorne Ron a Hermiona.
„Ahojte,“ odvetil ešte stále vystrašene Mark.
„Ty si nevedel, že si čarodejník?“ so záujmom sa ho pýtal Ron.
„Nie vôbec som to nevedel,“ odvetil Mark.
„A po kom si to zdedil?“ vyhŕkol Neville.
„Mama vravela, že po otcovi,“ povedal Mark.
„Prečo mama. Tvoj otec zomrel?“ vyzvedal Ron, za čo ho Hermiona kopla do nohy.
„Neviem, nežije s nami,“ odvetil úsečne.
„Aha, prepáč,“ ospravedlnil sa Ron a mrzuto pozrel na Hermionu.
„To nič,“ zahováral Mark.
Vtedy vstal Dumbledore a všetci zmĺkli.
„Ešte raz by som chcel privítať našich nových žiakov, a pritom by som rád privítal aj nášho staronového profesora Lupina, ktorý na moju žiadosť súhlasil, že znovu prijme toto miesto,“ ozval sa ohromujúci potlesk a hulákanie, na čo sa Lupin slabo usmial.
„Dobre, dobre. Viem, že ste všetci isto nadšení, ale rád by som pokračoval,“ pousmial sa Dumbledore. Všetci sa ihneď utíšili.
„Ďakujem. Takže, ako všetci viete Lord Voldemort je znovu pri moci. Konečne si to všimlo aj ministerstvo mágie a začalo robiť potrebné opatrenia. Ale aj tak by som vám rád pripomenul, že on a jeho smrťožrúti môžu zaútočiť aj na tento hrad a aj keď je veľmi dobre chránený, nemôžeme sa na to spoliehať. Preto vás chcem upozorniť, aby ste boli opatrní a v každom prípade dodržiavali školský poriadok a nariadenia profesorov. Tiež vám chcem pripomenúť, že musíme byť jednotný. Voldemortovi záleží práve na tom aby nás rozdrobil. Nesmieme mu to dovoliť. A teraz, môžete začať jesť. Dobrú chuť.“
Dumbledore si sadol a Harry začul ako Mark vedľa nech potichu zhíkol.
„To je úžasné! Ako sa tu zjavilo to jedlo?“ spýtal sa prekvapený Mark.
„Prenáša sa z kuchyne,“ odvetil mu pobavene Harry.
„Videli ste ako sa Snape tváril? Ten musí byť strašne nadšený, že Lupin zase učí,“ skonštatoval Ron.
„A ešte k tomu Obranu. Skoro ho prebodol pohľadom,“ uškŕňal sa Harry.
Tento rok bude hádam ešte jedovatejší ako inokedy,“ pokračoval Ron.
„To bude zase rok,“ zafrflal Harry.
„O kom sa bavíte?“ pýtal sa Mark.
„O Snapovi. To je ten celý v čiernom napravo od Dumbledora,“ poučil ho Harry.
„Je to ten najhorší učiteľ na škole. Dávaj si naňho pozor,“ pridal sa Ron.
„Prečo najhorší? Nevie učiť?“ vyzvedal Mark.
„Ale čoby učiť vie, len je hrozne nepríjemný. Preferuje len Slizolin. To je jeho fakulta,“ vysvetľovala Hermiona.
„Zo Slizolinu vyšlo viac zlých čarodejníkov ako z ktorejkoľvek inej fakulty. Všetci sú veľmi nebezpečný. Dávaj si na nich veľký pozor,“ strašil ho Ron.
„To vážne?“ zľakol sa Mark.
„Ale nie, Ron, nestraš ho. Je ale pravda, že potýčky so Slizolinčanmi by som na tvojom mieste nevyhľadávala,“ na pravú mieru ho uviedla Hermiona.
„Hlavne nie s Malfoyom:“ trpko prehodil Harry.
„Ktorý to je? A prečo hlavne nie s ním,“ pýtal sa Mark.
„To je ten bledý chalan medzi tými dvoma ozrutami. Jeho otec je smrťožrút. Najbližší Voldemortov posluhovač. Odporný, slizký had,“ nenávistne zavrčal Harry.
„Kto je vlastne ten Voldemort?“ Nechápal Mark.
„Ach, ty nevieš kto je Ten-Čo-Ho-Netreba-Menovať!?“ čudoval sa Ron.
„Kto?“ nechápal Mark.
„Ten-Čo-Ho-Netreba-Menovať. Je to veľmi zlý čarodejník, a veľmi mocný. Všetci sa ho boja, preto sa jeho meno nevyslovuje,“ vysvetlila Hermiona.
„A kto sú tí smrťožrúti?“ spýtal sa ešte.
„To sú jeho služobníci, tí, ktorí mu slúžia za neho zabíjajú a robia všetku špinavú prácu,“ pokračovala vo vysvetľovaní Hermiona.
„Tak prečo ich nechytia a nehodia do cely?“ divil sa Mark.
„Mark, to nie je také jednoduché ako to vyzerá,“ odvetil Harry.
„Aj keď ich chytia nemajú proti nim dôkazy. Potom ich nemôžu hodiť do Azkabanu,“ vysvetľovala teraz Hermiona.
„Alebo sa za nich niekto zaručí,“ potichu zavrčal Harry.
„Harry!“ zakríkla ho Hermiona.
„O čom sa bavíte? A čo je Azkaban?“ nechápal zase Mark.
„Ale o ničom,“ zahováral Harry. „Azkaban je čarodejnícke väzenie, ktoré strážia dementory. Slepé tvory v kapucniach, ktoré ti vyciciavajú dušu, až kým sa nestaneš takým prázdnym ako sú oni. Väčšina sa tam zblázni,“ odvetila Hermiona.
Takí boli zabratý do rozhovoru, že si nevšimli ako sa hostina pomaly končila. Vtedy sa Hermiona spamätala a bežala zvolať prvákov, aby ich odviedla do veže. Harrymu, Ronovi a Markovi, ktorý ešte nedojedli povedala heslo- jahodová zmrzlina- a odišla na čele hlúčiku prvákov. Chlapci ešte dojedli a pomaly sa pobrali do veže. Po ceste ešte Markovi ukazovali niektoré učebne, tajné chodby, skratky a zákerné schody. Bol nadšený. Všetko si obzeral, na všetko sa pýtal, všetko chcel vedieť. Harry s Ronom sa ochotne zahrali na sprievodcov. Vôbec si nevšimli dve čierne, sliediace oči, ktoré ich sledovali celou cestou z Veľkej siene. V klubovni nakoniec skončili po asi hodine. Ukázali mu ešte kde má izbu a išli spať. Harry bol taký unavený, že zaspal okamžite.