17. Epilóg: Niektoré veci sa nikdy nezmenia

Hermiona odložila rannú šálku kávy, aby otvorila okno a veľká žltohnedá sova, ktorá sedela na parapete elegantne vletela do obývacej izby. Vzala z jej zobáka list a dala jej sikel i malé občerstvenie, kým ju poslala späť.

Konečne, pomyslela si úzkostlivo. Trhnutím otvorila obálku a jej oči bleskurýchlo prebehli cez list.

Mami a Ocko,

Rokfort je úžasný! Dokonca aj po prečítaní Histórie Rokfortu a počúvaní vašich príbehov nemôžem uveriť, akí sú zámok a profesori neuveriteľní. Všetko je kúzelné, dokonca aj kočiare bez zapriahnutých koní, ktoré nás priviezli zo stanice!

Dúfam, že nikdy nebudeš schopný vidieť „kone“, ktoré ťahajú kočiare, miláčik, pomyslela si smutne a spomenula si na úmrtia, ktorých bola svedkom, a ktoré jej umožnili vidieť testrály.

Veľká sieň je krásna. Budem sa učiť ako očarovať strop v mojej spálni, aby tiež vyzeral ako obloha. Videl som tetu Ginny a tiež tetu Minervu. Mami, obidve plakali tak veľmi ako ty, keď som odišiel. Nechápem, prečo dievčatá tak veľa plačú. Veď to nie je tak, že ma už nikdy neuvidia.

Začal som svoje štúdiá a som najlepší v triede. Mami, teta Minerva hovorí, že pôjdem v tvojich stopách ako najbystrejší čarodejník v Rokforte. Teta Ginny hovorí, že pôjdem v ockových stopách ako najväčší lámač sŕdc v Rokforte, ale dúfam, že nie, pretože dievčatá sú divné. Bez urážky, mami.

Dúfam, že sa budeš po tomto liste cítiť lepšie, keď som teraz preč. Príliš veľmi mi nechýbaš.

Nepravdepodobné, pomyslela si Hermiona a potiahla nosom.

A daj za mňa Elle bozk. Sľubujem, že budem písať často.

S láskou,

Alex

P. S. – Prepáč mami, ale bol som zatriedený do Slizolinu. Koniec koncov, som Malfoy.

Hermiona dočítala, zasmiala sa a prečítala si list znovu, kým si ho neuchovala v pamäti. So spokojným povzdychom zamierila do prázdnej Alexovej izby. Rozhliadla sa po rozhádzaných hračkách a knihách, ktoré po sebe zanechal a prekonala ďalšiu vlnu smútku.

„Však si znovu neplakala, Grangerová alebo áno?“

Hermiona sa zamračila a obrátila sa smerom k Dracovi, ktorý práve vstúpil do miestnosti.

Keď Draco videl manželku v depresívnej nálade, vystrúhal úškrn a podišiel k nej. „Išiel do školy, láska. Nezomrel alebo také čosi.“

„Ja viem, Draco. Proste mi chýba,“ potiahla nosom a zotierala si slzy.

„Mne tiež. Myslím, že i na Elle to pôsobí rovnako, pretože od kedy sa prebudila, narieka,“ povedal a pozrel dole na dievčatko vo svojom náručí, ktoré teraz ticho bľabotalo a hralo sa s jeho prstami.

Hermiona sledovala ako sa Draco hrá s ich dcérou a nežne sa usmiala. Ella bola dokonalý mix Hermiony a Draca, s mäkkými, gaštanovými kučerami a nápadnými modrými očami. Hoci mala iba päť mesiacov, jej rodičia si robili veľké nádeje kvôli jej magickým schopnostiam, pretože bola dcérou dvoch čarodejníkov, z tých najmocnejších na svete.

„Je to list od Alexa?“ opýtal sa Draco, keď si všimol papier v Hermioninej ruke.

„Hmm? Och, áno,“ odvetila vyhýbavo.

„A?“ pritlačil a vševedúco nadvihol obočie.

Hermiona sa zamračila a prekrížila si ruky. „Slizolin,“ zasyčala a prižmúrila oči, keď sa jej manžel samoľúbo uškrnul.

„Nezačínaj!“ prerušila ho, len čo otvoril ústa, aby prehovoril. „A nehovor ´hovoril som ti to!´ Ak to povieš, aj tak prehráš stávku.“

„Dobre,“ pripustil. „Ale dnes budeš musieť plniť podmienky stávky, až kým nebudem úplne spokojný. Teraz z toho nevycúvaš, Grangerová,“ dodal a žiadostivo na ňu civel.

„Prestaň sa na mňa tak pozerať,“ karhala ho hravo. Ella, ktorá si konečne uvedomila, že jej matka je v miestnosti, začala hlasno nariekať a naťahovala ruky smerom k Hermione. Zobrala Ellu z náručia jej otca a vykročila smerom do kuchyne, s dychtivým Dracom v pätách.

„Takže, dnes ráno sa tu zastavila tvoja matka,“ začala, keď ohrievala fľašu pre Ellu.

Draco si nalial do šálky kávu a zastonal. „Z toho nemôže vyjsť nič dobré.“

Hermiona sa ticho zasmiala, usadila sa na jedálenskú stoličku a kŕmila dcéru. „Chce, aby sme prišli opäť na večeru tento piatok. Okrem toho povedala, že si s nami ten večer prednedávnom užila a chcela by, aby sa naše večere konali pravidelne.“

„Všakže si jej povedala nie, je tak?“ spýtal sa Draco zúfalo.

„Nie, prečo by som to robila?“ doberala si ho a smiala sa nad zdeseným výrazom v jeho tvári. „Povedala som jej, že je to dobrý nápad, aj keď večera raz týždenne sa možno nebude dať zvládať. Navrhla dvakrát za mesiac a ja som s tým súhlasila.“

„Dvakrát za mesiac?“ zopakoval a sklonil hlavu ku kuchynskej linke.

„Áno, myslela som si, že je to dobrý kompromis. Poskytne to Narcisse a Luciusovi čas pohrať sa s Elle a myslím, že môžeš obetovať pár hodín mesačne, aby si ich strávil so svojimi rodičmi,“ zdôvodnila. „Okrem toho si myslím, že mi už chýba len niekoľko večerí, aby si ma Lucius obľúbil,“ dodala s úsmevom.

Draco si odfrkol. „Neživ v sebe nádej. Čakal som tridsať rokov, kým ma ten muž bude mať rád. Myslím, že zatiaľ jediní ľudia, ktorých má skutočne rád, sú moja matka, Alex a Ella. Všetkých ostatných akurát tak toleruje. Aj keď s tebou tancoval na našej svadbe, môže ťa mať sotva radšej ako mňa.“

Hermiona sa zasmiala. Konečne nakŕmila Ellu a položila ju do jej hojdačky (zavesenej vo vzduchu) v obývacej izbe. Pár sa posadil na gauč a spoločne sledovali, ako sa ich dcéra smeje, kým sa hojdá sem a tam.

„Stále si myslíš, že je to divné?“ opýtala sa Hermiona odrazu.

„Čo tým myslíš?“ spýtal sa Draco a otočil sa k nej.

„Ty a ja. Spolu. Zosobášení, so synom a dcérou,“ vysvetlila. „Myslím, že keby niekto potom, čo skončila vojna povedal, že sa len o desať rokov neskôr stanem Hermionou Grangerovou-Malfoyovou, odporučila by som ho na oddelenie vojnových nehôd u Sv. Munga.“

Draco chvíľu o jej slovách premýšľal. Ovinul si ruku okolo jej ramien a pokrčil plecami. „Veci sa menia.“

„Až tak veľmi sa nezmenili, Draco,“ povzdychla si a oprela si hlavu o jeho rameno. „Som stále ´všetko-viem-knihomoľka,´ ako si tak veľavravne poznamenal. A ty si stále podliezavý blbec, keď chceš byť. Hádame sa deň čo deň. Chcem povedať, stále ma voláš ´Grangerová,´ Draco!“

„Radšej by som môj život strávil hádkami s tebou, ako sediel v tichosti s nejakou inou ženou,“ odpovedal a pozrel sa na ňu.

Hermiona k nemu otočila tvár s úsmevom. „To bolo také otrepané,“ doberala si ho, keď sa naklonila pobozkala ho.

Draco bozk prehĺbil, pritiahol si Hermionu bližšie a rukami jej vošiel do vlasov. Keď sa odtiahla, aby nabrala dych, začal jej bozkávať kraj brady až po ucho. Hryzkal jej lalôčik a zašepkal: „Plus, sex je prekliato fantastický.“

„Tak toto je ten Malfoy, ktorého poznám a milujem,“ povzdychla si a odtiahla sa od neho, aby naňho pozrela. Jeho oči boli znovu raz za čas búrkovo sivé od túžby, keď sa na ňu lačne díval. Dokonca aj po všetkých tých rokoch stačil jeho jediný pohľad a jej sa podlomili kolená.

Jeho sexuálny apetít sa neznížil ani vzdialene, aj keď od ich svadby ubehlo päť rokov. Ak nič iné, tak rástol rovnako ako rástla láska k jeho manželke. Čas bol láskavý k obom. Dracova aristokratická tvár začala vyzerať s vekom viac distingvovane. Materstvo Hermionu naplnilo, dodalo jej ladné krivky, od ktorých nemohol jej manžel odtrhnúť oči alebo držať od nich ruky, keď už ide o to.

Keď sa k nej naklonil, aby pokračoval v ich ´činnosti´ Hermiona ho zastavila a pozrela na ich dcéru, ktorá sa na rodičov uprene dívala. Usmiala sa nad prekvapeným a zmäteným výrazom Ellinej tváre a Draco sa uspokojil s rezervovaným bozkom na Hermione pery skôr, ako vstal a priniesol svoju dcéru na gauč. Nadšená, že je opäť v centre pozornosti sa okamžite začala chichotať a hrkútať, pričom sa naťahovala za rodičmi.

Draco sledoval, ako Hermiona pobozkala Elline malé pästičky, jej bruško a celú tvár. Nežne sa usmial a pozrel sa na rodinný portrét umiestnený nad kozubovou rímsou. Bol dokončený iba mesiac predtým ako Alex odišiel na Rokfort. Draco pozrel na obraz svojho syna a mimoriadnu podobu Alexa so sebou samým v tom veku a jeho úsmev sa zmenil v úškrn.

„Na čo sa tak uškŕňaš?“ spýtala sa Hermiona s obavami, pretože vedela, k akej hádke sa schyľuje.

„Slizolin,“ odvetil jednoducho a potriasol hlavou. „Bude rovnaký presne ako ja.“

Hermiona sa naňho zamračila a pozrela na obraz, na ktorý sa Draco pred chvíľou díval. „Dúfam, že nie,“ zahundrala. „Alebo aspoň nie taký, aký si bol na Rokforte.“

„S tým s tebou súhlasím,“ pripustil, za čo si od Hermiony vyslúžil prekvapený pohľad.

Usmiala sa naňho a ešte raz si spomenula, prečo táto ´divná´ situácia nastala. „Myslím, že niektoré veci sa vážne menia,“ pripustila a zľahka ho pobozkala na líce.

Ella sa hlasno rozčúlila a upriamila tým Hermioninu a Dracovu pozornosť opäť na seba. Začala živo džavotať, čo vyvolalo u jej rodičov smiech.

„Aspoňže Ella bude v Chrabromile, však dieťatko?“ hrkútala Hermiona, štekliac jej bruško.

„To sa určite nestane,“ zvolal Draco s urazeným výrazom v tvári. „Je Malfoyová, preto bude v Slizoline.“

„Zabúdaš, drahý Draco, že ona nie je iba Malfoyová. Je takisto Grangerová,“ pripomenula mu. „A ako Grangerová-Malfoyová bude určite v Chrabromile.“

„Ona nie je Grangerová-Malfoyová!“ zvolal rozhorčene.

„Iba preto, že si nedovolil dať jej moje meno,“ odsekla.

„Isteže nie,“ uviedol. „Už to je dosť zlé, že ty, moja žena nie si Malfoyová, ale Grangerová-Malfoyová. Naše dieťa nebude trpieť bremenom priezviska s pomlčkou.“

„Si taký tvrdohlavý,“ uškrnula sa Hermiona a vymotala si vlasy z Ellinho pevného zovretia. „A tiež si riadna hysterka.“

Draco ignoroval skutočnosť, že ho práve nazvala ´hysterkou´ a pokračoval vo svojom rečnení. „Ty si rovnako prefíkaná. Nemysli si, že nepoznám tvoj plán. Akonáhle začne chodiť do školy, tak si uvedomí, že Helena Alexis Grangerová-Malfoyová je príliš dlhé meno na podpis, vysadí pomlčku a preruší spojenie so mnou. Prefíkané, Grangerová, ale zabudla si, že si sa vydala za slizolinského kráľa.“

„Slizolinský kráľ?“ zopakovala so smiechom. „Čo také mi môžeš urobiť?“

„Moja kráľovná,“ zavrčal a opäť ju pobozkal. Zdvihol Ellu z Hermioninej náruče nad hlavu a usmial sa, keď sa vzrušene rozosmiala. „A z teba, ty môj malý anjelik bude slizolinská princezná.“

„Ani náhodou!“ vykríkla Hermiona a stále sa smiala. „Ak už, tak bude chrabromilská princezná. Ak ju budeš volať ´anjel´ a ´princezná´ celý čas, vyrastie ako rozmaznaná.“

„Prečo by nemala byť rozmaznaná?“ spýtal sa a objal ju, keď sa ju snažil chytiť za nos. „Je to najkrajšie bábätko na svete a ako jej otec mám právo poriadne ju rozmaznať.“

„A zmeniť ju na ockove malé dievčatko, však?“ doberala si ho, keď si ľahla na velikánsky gauč.

„Ty si zmenila Alexa na mamičkinho chlapca, takže ja si nárokujem Elle ako moje malé dievčatko,“ odsekol detinsky, keď ležal vedľa nej a Elle na bruchu.

Hermiona sa znova zasmiala, otočila sa nabok a objala rukou manžela a dcéru. Pozrela znova na portrét, z ktorého sa na nich díval Alex a nemohla sa ubrániť pocitu, že toto mal v pláne od začiatku.

Inteligentné dieťa, ten Alex, pomyslela si s úsmevom.

Koniec