3. kapitola

„Takže, čo presne mám robiť?“ spýtala sa Padma Hermiony, pričom znela trocha nervózne, keď ľudia začali zapĺňať jedno z ich zriedkavých stretnutí prefektov. So šestnástimi prefektmi, dvoma zástupcami a samotnými hlavnými prefektmi ich bolo teraz presne dvadsať. Hermione sa to páčilo; okrúhle čísla sa oveľa ľahšie zvládajú.

„Práve teraz?“ spýtala sa. „Hlavne sa dívaj.“

„A obyčajne?“

„Obyčajne nerobíš nič, pretože ti to Zázračná čarodejnica nedovolí.“

Oh, skvelé. On nemohol proste držať zatvorené ústa a posadiť sa na druhý koniec miestnosti?

„Obyčajne,“ povedala Hermiona, pričom ignorovala Malfoya, ktorý bol samozrejme ten, kto tú poznámku urobil a práve si odfrkol a posadil sa. „Ty... nuž, pomáhaš mi.“ Všimla si, že Malfoy len sťažka zakryl úškrn. „Pracuješ ako hlavná prefektka pre Bystrohlav a Bifľomor,“ impulzívne dodala a kým Padma zaskučala vzrušením, Hermiona mlčky prekliala Malfoy za to, že ju vyprovokoval prideliť Padme viac než pôvodne chcela.

Padma sa okamžite šla porozprávať s prefektom šiesteho ročníka Bystrohlavu, ktorý práve vošiel. Hermiona sa na Malfoya zamračila, ale všimla si, že práve teraz sa tvári prekvapene a dosť zamyslene. Správne. Vzdala sa polovice všetkého, o čom snívala šesť rokov, aby vyprovokovala zamyslenú reakciu. Nemal by aspoň prskať alebo niečo podobné, čo by naznačovalo, ako hrozne sa mýlil?

Niežeby sa v skutočnosti hrozne mýlil. Nechcela sa o svoje postavenie deliť. Bolo jej, do pekla. Pracovala na ňom a celkom oprávnene si ho zaslúži. Nepociťovala žiadnu námahu a mohla to po celý rok všetko zvládať úplne sama. Ale teraz, vďaka jej vlastnej rozčúlenosti, mala toho na práci ešte menej. Skvelé, proste skvelé.

Otočila sa chrbtom k nemu a ocitla sa zoči-voči Nottovi. Prekliati slizolinčania, plazia sa všade. „To bolo neočakávané,“ podotkol.

Hermiona sa trochu začervenala, keď si uvedomila, že Nott asi spoznal, že dovolila, aby sa chytila na návnadu. „Áno, nuž, zmierni to moju záťaž, nie?“

Nadvihol obočie. „Zmierni. Ale v skutočnosti som nemal na mysli, že bolo neočakávané, že si rozdelila fakulty medzi vás. Zdá sa to byť logické a niečo, čo si mohla urobiť.“

Hermiona bola trochu zmätená. Nott často videl veci spôsobom, ktorý bol pre ňu cudzí, ale obyčajne ho stíhala sledovať.

„Potom čo?“ spýtala sa.

Nottovým kútikom úst šklblo, akoby sa na nej bavil a pozrel sa ponad jej plece tam, kde sedel Malfoy, akoby sa pýtal, či mu to tiež došlo. Otočila sa a stretla sa upreným Malfoyovým pohľadom, keď odpovedal miesto Notta. „Nechala si si Slizolin.“

Och, samozrejme, nechala som si Slizolin. Nenávidím Padmu!

Hermiona už otvorila ústa a takmer predniesla svoju odpoveď, keď si všimla na sebe Nottov uprený pohľad, ktorý jej vravel niečo také, že presne vie, čo chce povedať. Okamžite zavrela ústa a zamračila sa striedavo na hlavného prefekta a na jeho zástupcu. „Slizolinská fakulta je jedna z naj... náročnejších,“ odsekla, nasmerované na nich oboch. „Nečakalo sa, že bude robiť všetky moje povinnosti.“ Znova sa pozrela spýtavo na Notta a on jemne kývol hlavou, aby odsúhlasil, že zjemnila svoje vyhlásenie.

„Takže ty vravíš, že -“ začal Draco, odhodlaný rozčúliť otravnú hlavnú prefektku, keď ho náhle prerušil Nott.

„Myslím, že by sme mali začať so stretnutím, pretože všetci sú už tu.“

Theov pohľad bol pokojný a záhadný ako vždy, keď sa pozeral Dracovi do očí, ale Draco presne vedel, čo ním chce povedať. Prestaň sa s ňou hádať, ak chceš tento post. Draco si vzdychol a pohŕdavo mávol rukou. Čokoľvek. Nestojí to za to.

Ale bolo stále zábavné, ako jej nenapadlo dať tomu Patilovie dievčaťu svoje povinnosti v Slizoline, keď bolo všetkým jasné, že tam ležalo najviac problémov. Bolo by od nej múdre nechať niekoho iného, aby ich mal na starosti. Samozrejme, Theo a on sám boli teraz v Slizoline a na Dracove veľké potešenie zistil, že teraz má prístup do dievčenských spální, ale pravidlá prikazovali, aby hlavný prefekt a prefektka rozdeľovali svoj čas rovnomerne medzi všetky fakulty.

Rozdelenie fakúlt na polovicu jej zástupkyni bolo dosť múdre. Patilová bude vykonávať funkciu hlavnej prefektky pre ich študentov popri Theovi alebo ňom samotnom (aby pravdu povedal, ešte si s Theom nie tak celkom premysleli, čo budú robiť, on len tak zo srandy naťahoval Grangerovú.) Ale pokiaľ mohol pochopiť, prečo dala Patilovej Bystrohlav, naozaj nechápal, prečo Grangerová dala prednosť zbaviť sa Bifľomoru pred Slizolinom. Slizolin bol náročný len pre ňu. Dievča ako Patilová by nemalo žiadne problémy. Naozaj bola až tak nenásytná po potrestaní?

Samozrejme bolo možné, že nad tým v skutočnosti vôbec nepremýšľala. Určite sa netvárila nadšene v tom okamihu, keď tie slová opustili jej ústa. Ale jednako zaujímavé. Znamenalo to, že niekde v podvedomí považovala Bifľomor za menej dôležitú fakultu napriek celej tej veci s 'oddanosťou a pravdou'? Stavil by sa, že áno. To by bolo typické pre takých ako ona. Byť zástancom smoliarov, ale tajne uznávať tých, proti ktorým sa najviac bránia.

Draco odfrkol a Nott po ňom strelil výstražným pohľadom. Grangerová začala hovoriť, vysvetľovala celú situáciu prefektom, používajúc príliš prekliato veľa slov. Draco na Notta len pokrčil ramenami a oprel sa dozadu, aby zízal na prasklinu v strope a pripomínal si v duchu, že táto práca má aj výhody.

***

Doba obeda vo Veľkej sieni mala celkom pokojnú atmosféru, ale dnes si Hermiona nedokázala pomôcť, len sa po celý čas mračila na Padmu, ktorá žiarila, keď sedela pri bystrohlavskom stole. Nepovažovala samu seba za malicherného človeka a už prekonala to, že nechala Padme dve fakulty. Napokon, Hermiona mala stále tie, ktoré mali na riešenie skutočné problémy. Bolo to len... Padma vyzerala taká obľúbená a oveľa zamestnanejšia než po celý čas Hermiona, odkedy sa stala hlavnou prefektkou. Zdalo sa, že sa k nej ľudia hrnú s otázkami a správa za prvý týždeň, ktorú odovzdala Hermione, bola plná študentov, ktorí prišli s drobnými problémami, ktoré Padma, bohužiaľ, už bezchybne sama vyriešila.

Snažila sa utešiť samu seba tým, že ani Nott - či Malfoy, čo sa toho týka - sa nezdali byť tiež veľmi zaneprázdnení, ale keď sa ukradomky pozrela na Nottov stôl a bez toho, aby musela priveľa špehovať, zistila, že k nemu prichádza viac študentov než k nej. Zistila, že k nemu chodia dokonca niektorí chrabromilčania, panenka skákavá!

Kompletne a úplne zlyhala.

Hermiona sa prplala v jedle. Vždy bola taká spoločensky neohrabaná, ale očividne jej chýbalo niečo, čo dokonca mal ťažko prístupný slizolinčan ako Theodore Nott. Bola v takej depresii, že práve premýšľala o úplnej rezignácii. Bolo od nej sebecké visieť na tom poste, naozaj, keď sa zdalo, že Padma by tú prácu urobila oveľa lepšie.

„Čo sa deje?“ spýtal sa Harry, keď chvíľu svoju priateľku sledoval.

Hermiona pokrčila plecami, naozaj sa jej o tom nechcelo rozprávať. Uvedomovala si, že asi vyzerá, že sa už-už rozplače a pokúsila sa tváriť menej ustarane.

„Niekto ťa trápi?“ naliehal Harry. „Obťažuje ťa Malfoy?“ Jeho čeľuste sa zovreli a zelené oči sa zablýskali zúrivosťou nad tou možnosťou.

Hermiona sa trocha vyľakala. „Nie, samozrejme, že nie,“ zamrmlala. Harry vyzeral akoby vyhľadával boj, čo bolo na neho dosť nezvyčajné.

„Potom čo? Nie si v poriadku, odkedy si si musela vybrať zástupkyňu.“ Všimla si, že jeho päste sa na stole zovreli a uvedomila si, že bol naozaj nahnevaný, že ju niekto možno obťažuje. Dotklo sa jej to. A hovorilo to o tom, ako málo tento rok vedel o jej problémoch.

Domnievala sa, že by mala byť radšej jasnejšia. „Pozri sa na ňu,“ povedala a ukázala chabo na Padmu.

Harry sa otočil, na jeho tvári bolo teraz dominantnou emóciou zmätenie. „Padma?“ spýtal sa. „...ona ti dáva zabrať?“ Trocha sa zamračil, nie príliš šťastný, že by mal prekliať dievča, a k tomu dievča, ktoré mal rád.

Hermiona si vzdychla. „Nie, je v tom dobrá!“ Strčila ešte trochu do jedla.

Harry sa pomaly otočil späť. „Si nešťastná... pretože zástupkyňa, ktorú si si vybrala ty... odvádza dobrú prácu?“ spýtal sa.

Hermiona prikývla, cítila sa skľúčenejšie než kedykoľvek predtým.

Harry sa znova zamračil, pokúšal sa prísť na to, ako Hermionin rozum funguje. Nikdy nerozumel dievčatám, ale predsa sa úporne snažil. „Ak máš pocit, že ťa ohrozuje, potom nájdi nejaký spôsob ako si vziať tie povinnosti späť,“ povedal. „Napokon, ty si hlavná prefektka.“

Hermiona preglgla. „To naozaj nemá zmysel, že? Ona je v tom dobrá, ja nie.“

Harry sa vážne zatváril bezradne. „O čom to hovoríš?“

Hermiona pokrútila hlavou. „Nie som ako hlavná prefektka taká dobrá, Harry. Učitelia ma majú radi, ale žiaci nie. Nikto nechce moju pomoc.“

„Som si istý, že to nie je pravda, Hermiona,“ povedal Harry chlácholivým hlasom.

Hermiona odfrkla. „Áno, pozri na nich, ako sa ku mne hrnú.“

„Možno ty len...“ Harry zastal, zneistený.

„Možno ja len čo?“ spýtala sa Hermiona.

Harry sebou trhol a obzrel sa dookola, snáď pre podporu. Nakoniec si vzdychol a povedal: „Pozri, Hermiona, nezober to zle...“

„Možno ja len čo, Harry?“ Hermionin hlas zosilnel, ale len o trochu.

Harry viditeľne prehltol. „Možno ty sa len potrebuješ... trošku uvoľniť. Dovoliť im, aby prišli za tebou. A preboha, nepoučuj ľudí.“

„Ja nepoučujem!“ rozhorčene prehltla Hermiona.

„Ale áno,“ odpovedal Harry a vzdychol si. „Myslíš to dobre, ale núti to ľudí nechcieť... kam ideš?“ Hermiona náhle vstala.

„Idem niekam, kde nemôžem ani náhodou niekoho poučovať,“ povedala skôr, než odkráčala preč.

***

Neskôr v ten istý večer sa Draco oprel o chrbát jednej z pohodlných pohoviek v spoločenskej miestnosti a zatvoril oči. Hlava mu búšila horšie než za celé veky. Nedomyslel celkom, že počúvanie ľudí ako fňukajú o svojich malých drobných problémoch a škriepkach, môže byť súčasťou jeho práce. Podľa všetkého bolo. Preklínal Notta za to, že ho prehovoril, aby sa dal na túto úlohu.

„Si viac spoločenský než som ja,“ povedal. „Dáva zmysel, že ty si ten, kto sa rozpráva s ľuďmi.“

Zmysel. Draco mal práve pochybné potešenie z dvojhodinového počúvania fňukajúcich druhých ľudí. Draco nikdy nad sebou nefňukal a zrazu nanovo pochopil, prečo mu jeho otec zvyčajne niečo kúpil, aby ho prinútil prestať. Možno to by mohol urobiť nabudúce... Áno, to bolo to, čo urobí. Sľúbil si, že každému ďalšiemu človeku, čo sa mu bude s niečím sťažovať do ucha, niečo kúpi, len aby ho prinútil prestať.

„Hej, Draco!“ dôverne známy hlas povedal príliš nahlas a búšenie zosilnelo.

Draco zastonal, ale ani neotvoril oči. „Choď preč, Blaise, a nechaj ma zomrieť.“

Vedel, že Blaise na nešťastie neodíde a že sa práve teraz najpravdepodobnejšie škerí.

„Nie je to zaujímavé... Naposledy, čo si to povedal, si noc predtým vyprázdnil celú moju skrytú whisky.“ Draco vycítil, že sa Blaise posadil do kresla vedľa gauča. Odstreliť ho, naozaj sa nechystá odísť.

„Nepil som,“ povedal Draco, rýchlo v ňom narastal hnev na jeho zhovorčivého priateľa. „V škole po večeroch nepijem.“

„Viem, že nie. Takže, čo ťa priviedlo do tvojho príjemného naladenia?“

„Fňukanie...“ zamrmlal Draco. „Tak veľa fňukania...“

„Potom by si možno mal prestať?“ navrhol Blaise a doširoka sa zaškeril, keď Draco nakoniec na neho otvoril jedno oko.

„Nie môjho fňukania, ty blbec,“ zavrčal. „Druhých ľudí. Prisahám, toto nebolo v popise práce.“

„Som si dosť istý, že bolo,“ odvrával mu Blaise. „Bol si len príliš nadšený tým, že si získal prístup k dievčenským spálňam, aby si sa o to zaujímal.“

Nad tým si Draco nedokázal pomôcť, aby sa neuškrnul. „Oh, áno, tým to bolo.“

„Bolo tam niečo zaujímavé?“ spýtal sa Blaise.

Draco vlastne nevedel. Bol tak plne zaneprázdnený menej zábavnou stránkou tejto práce. Pokrčil plecami.

„Čože?“ spýtal sa pobavene Blaise. „Ešte si sa nevkradol, aby si navštívil Pansy?“

Pri pripomienke Pansy Draco znova zanariekal a v hlave mu neznesiteľne pulzovalo.

„Problémy v Raji?“ spýtal sa Blaise.

„Žiaden Raj neexistuje,“ povedal Draco so zaťatými zubami, ledva dokázal počuť vlastný hlas cez tep, čo mu búšil v ušiach. „Môžeme si nechať tento malý srdečný rozhovor na neskôr?

„Hmm...“ Blaise predstieral, že premýšľa. „Nie. Nie, myslím, že nie.“

„Prečo ma musíš tak strašne mučiť?“ zastenal Draco.

„Pretože je to zábava. Vzchop sa, aspoň nebudeš musieť počúvať nikoho iného, kým ťa mám ja.“

Draco otvoril znova oko, práve dosť dlho na to, aby si všimol nejakých piatakov, ktorí podozrivo vyzerali, že sa rozhodujú, či sa k nemu priblížia. Oh, Bože, nie! „Fajn,“ dostal zo seba. „Rozišli sme sa. Či radšej, ja som to skončil.“ Nemal v povahe nechať niekoho, aby si myslel, že ho nechali.

„Prečo?“ spýtal sa, znel naozaj prekvapene. „Myslel som, že spolu vychádzate fajn.“

„Vychádzali sme,“ zamrmlal Draco. „Keď sme sa stretali príležitostne. Potom chcela byť jediná, ktorej bolo so mnou fajn, ale stala sa taká... lepkavá. Nemohol som sa ani otočiť bez toho, aby tam nebola. Takže som jej povedal, že nebude žiadna exkluzivita.“ Pansy sa to ani trocha nepáčilo. Len premýšľanie o tom, akú scénu vyvolala, bolo dosť na to, aby sa jeho bolesť hlavy zdvojnásobila, tak sa rozhodol tak neurobiť.

„Chápem...“ Blaise zamrmlal. „A to nebolo dosť dôležité, aby si mi to povedal?“

Draco pokrčil plecami. Naozaj mu to nenapadlo.

„Ale ty si ten, čo by mal rozprávať,“ povedal.

„Čo tým myslíš?“ spýtal sa Blaise, okamžite vyplašený.

Draco dovolil, aby sa pomalý úškrn vytvoril na jeho tvári. „Vieš, povedala mi to. Pansy. Nemali sme stále spojené pery. Tracey Davisová? Nečistokrvná, že? Počul som, že vy dvaja ste sa cez leto dosť spriatelili.“ Zastal, čakal na Blaisovu odpoveď, ale on nereagoval, tak pokračoval. „Tracey zrejme Pansy všetko o tom povedala. Ale Pansy jej neverila, až kým neukázala dôkaz...“

„Do pekla, nie,“ zavrčal Blaise.

„Oh, áno. Ale zabudol som, čo to bolo. Nevidel som to. Budem sa musieť spýtať Pansy alebo Tracey. Takže toto znamená, že sa zúčastníme vašej pripravovanej svadby?“

„S tou čarodejnicou nechodím,“ zavrčal Blaise. „Ani som nikdy nechodil! Klame!“ Draco začul rachot, keď vystrelil zo stoličky.

Vedel, že Tracey neklamala, ale tiež vedel, že Blaise nemôže pripustiť, že niečo cíti k nečistokrvnej o nič viac, než on sám, keby niečo cítil. Boli čistokrvní a čakalo sa od nich, že zachovajú čistú líniu. Keby sa Blaisova matka dozvedela o Blaisovom zakopnutí, asi by našiel sám seba v dohodnutom manželstve roky pred tým, než by nadišiel jeho čas, aby zabránila nejakej ďalšej vzbure. A to bol ten dobrý scenár. Draco nemal v pláne nikomu o tom povedať, pretože bol sotva znepokojený, že by sa Blaise oženil so súčasnou priateľkou, ale nemohol zastaviť ostatných, aby o tom nehovorili. Len dúfal, že sa Blaise dovtípi a bude opatrný v akomkoľvek vzťahu, ktorý bude mať.

Keď Blaise zamrmlal nejakú výhovorku a odkráčal, Draco si vydýchol úľavou. Konečne jeho nepokojná hlava bude mať trocha pokoja.

Ten pokoj trval presne tridsať sekúnd a potom sa na neho nejaký druhák placho obrátil ohľadne preloženia trestu s McGonagallovou, ktorá podľa všetkého z toho chlapca vydesila živú dušu. Draco zvažoval dať mu niečo, čoho by sa vystrašil, ale zamietol to, pretože si naozaj chcel udržať toto postavenie.

Nech je prekliaty, ak si spomenie prečo.