3. kapitola

Po obede, ktorý nebol bohvie čo , Dudley zase musel držať diétu takže mali brokolicu a fenikel, sa Harry odobral do svojej izby a začal dorábať prácu pre profesora Binnsa. Keď ju dokončil, bolo už šesť hodín, a tak sa rozhodol zísť dolu a pozrieť sa či bude večera. Prišiel akurát. Večera už bola lepšia ako obed. Mali ovčí syr s pšeničnými klíčkami a jablkom. Večer, sa opäť rozhodol tráviť zahrabaný v knihách. Pokračoval aj na druhý deň. Nemal chuť ísť von. Tejto zmeny si všimli aj Dursleyovci. Svoju nevôľu nad jeho rozhodnutím zostávať v dome, dávali náležite najavo, hlasnými poznámkami. Čo Harryho len rušilo pri učení. Ešte v ten večer sa stalo niečo, čo Harryho úplne vyviedlo z miery. Prišiel za ním pán Wesley, Divooký Moody a Remus Lupin.
Okolo siedmej niekto zaklopal a Harry išiel otvoriť, pretože bol práve v predsieni. Keď vo dverách zazrel pána Wesleya, Moodyho a Lupina, ostal zarazene stáť. Len nie nadlho, ešte sa ani nespamätal z toho prekvapenia a už ho všetci traja tlačili dnu. Keď ich(hlavne Moodyho) zbadal strýko Vernon od prekvapenia zabudol zavrieť ústa. Okamžite sa však spamätal a začal kričať, aby vypadli z jeho domu. Teta Petúnia sa s malou dušičkou pridala k svojmu mužovi, zatiaľ čo Dudley vyletel hore ako namydlený blesk. Moody však Vernona umlčal pohľadom a pán Wesley stručne odvetil:
„Prišli sme si pre Harryho.“
„Zbaľ sa, ale rýchlo. A na nič sa nepýtaj,“ otočil sa na Harryho.
Harry, ktorý už mal na jazyku otázku vybehol hore a Lupin išiel za ním, s tým, že mu pomôže. Harry už chcel začať baliť, keď ho Lupin zastavil.
„Počkaj urobím to rýchlejšie,“ mávol prútikom a veci hneď naskákali do otvoreného kufru.
„To vyzerá rozhodne lepšie, ako to čo minulý rok skúšala Tonksová,“ zhodnotil Harry keď sa pozrel do zatvárajúceho sa kufru.
„Ďakujem,“ poďakoval Lupin.
„Poď, ponáhľame sa,“ povedal ešte Lupin a odchádzal dolu aj s Harryho kufrom.
Harry si ešte zobral Blesk a náhlil sa za ním. Vošiel do obývačky a tam uvidel vystrašených Dursleyovcov, opretých o stenu, ako zdesene hľadia na miesto kde býval elektrický kozub, no teraz tam bola prázdna diera s otvorom navrch. Pán Weasley sa ich snažil upokojiť tvrdením že dá všetko do poriadku, len čo odídu, ale tí ho zrejme nevnímali len neveriacky sledovali čo sa okolo nich deje. Dosť nervózny Moody ich ale vytlačil von a zabuchol dvere. Lupin zatiaľ zapálil oheň, dal Harrymu kufor a povedal mu, že má ísť na Grimlaudovo námestie číslo dvanásť. Vliezol do krbu a vzápätí bol v dome Siriusových rodičov. Zrazu sa tam zjavil aj Moody a Lupin.
„Arthur ešte zostal upratať ten kozub,“ povedal Lupin, keď si správne prečítal otázku v Harryho očiach.