4. kapitola

Harry sa obzrel. Bol v kuchyni. Viac si všimnúť nemohol lebo ho zrazu zahalil závoj hustých kučeravých vlasov jeho priateľky Hermiony.
„Ahoj Harry aká som rada že si v poriadku,“ vyhŕkla naňho.
„Och, Harry, zlatko aká som rada že sa ti nič nestalo,“ vrhla sa naň aj pani Weasleyová.
„A čo by sa mi malo stať?“ zarazene sa spýtal Harry.
„Báli sme sa že ťa dostanú tí smrťožrúti, Harry,“ pridal sa Ron a Ginny, Fred a George horlivo prikyvovali.
„Akí smrťožrúti,“ začudoval sa Harry.
„No predsa tí čo sa obšmietali okolo Privátnej cesty, nevedel si o nich?“ ozvala sa teraz Ginny.
„Harry o nich vedel. Preto sme ho odtiaľ tak rýchlo dostali,“ skočil im do reči Moody.
„Ja som o nich nevedel a čo tam vôbec robili!“ zadivil sa Harry.
„Akože si o nich nevedel, veď Dumbledore hovoril, že si mu o nich písal,“ vyletel na neho Moody.
„Ach to. Nevedel som, že sú na Privátnej ceste. Ja som napísal, že som videl Voldemorta ako niečo prikazuje smrťožrútom. Nevidel som čo!“ Ohradil sa Harry.
„To, že sú na Privátnej ceste si všimla pani Figgová. Keď ťa včera nevidela išla sa poobzerať po okolí a pod Magnóliovým oblúkom videla Luciusa Malfoya a ešte pár smrťožrútov,“ ozval sa teraz Lupin.
„Ako ich mohla vidieť pod Magnóliovým oblúkom, keď má zlomenú nohu a ten z jej okna nevidieť?!“ Posmešne sa naňho pozrel Harry.
„No, dobre tak ich nevidela pani Figgová. Nie je jedno odkiaľ to vieme? Hlavné je, že si v poriadku,“ zahováral Lupin.
„Ale ja by som rád vedel odkiaľ ste to vedeli,“ dobiedzal ďalej Harry.
„Aj my by sme to radi vedeli,“ ozvali sa ostatní.
„Vedel to Dumbledore. To vám musí stačiť,“ odbil ich Moody.
„A teraz všetci do izieb, Harry choď sa vybaliť a za desať minút nech ste všetci dole na večeru,“ prikázala pani Weasleyová.
Len čo opustili kuchyňu začali sa Harryho vypytovať na podrobnosti. Ten im v rýchlosti vysvetlil čo videl a oni mu na oplátku povedali všetko, čo vedeli o tých smrťožrútoch. Nakoniec sa Harry dozvedel, že Weasleyovci aj s Hermionou sem prišli ráno, lebo vraj Voldemort chystá útok, a tak, aby boli v bezpečí prišli sem.
„Kto im ale mohol povedať, že sú tam,“ začal Ron keď prišli do izby ktorú s Ronom obývali aj minulý rok a všetci sa posadili na postele.
„To by som aj ja rád vedel,“ odpovedal Harry.
„Možno Snape?!“ načal Fred.
„Žeby ten? Tomu sa mi nijak nechce veriť,“ neveriacky sa spýtal George.
„Prečo by to ten robil. Nemá na to žiadny dôvod. Práve naopak,“ pridal sa Harry.
„Nemali by ste o ňom takto hovoriť. Má predsa dôvod, je v Ráde,“ bránila ho Hermiona.
„Ale Hermiona, dobre vieš aký je. Je zlý. Tak prečo ho stále brániš,“ pustil sa do nej Ron.
„Ron má pravdu Hermiona. Od Snapa sa nedá očakávať nič dobré,“ pridal sa na Ronovu stranu Fred a George mu prikyvoval.
„Ja viem, že Snape je protivný, ale možno sa predsa len zmenil,“ zastávala sa Hermiony Ginny.
„Ginny, jeho nezmeníš, ani keby si chcela. To sa nedá,“ presviedčal ju Harry.
„Ale keďže Snapa sme vylúčili kto to potom mohol byť?“ spýtal sa Ron.
„Ktovie, možno má Rád nejaké iné zdroje,“ načal George.
„Možno,“ pripustil Fred.
„Ozaj a ako ide obchod so žartovnými pomôckami?“ napadlo náhle Harrymu.
„Vynáša skvele. Od toho incidentu s Umbridgeovou sa nám ponuky a objednávky len tak hrnú. Je to fakt super. Rokfortskí študenti vedia čo chcú. A nie len oni. Už u nás kupujú aj významnejší klienti. Bol u nás aj sám Dumbledore,“ chválil sa George.
„Vážne a čo chcel?“ bol zvedavý Harry.
„To je obchodné tajomstvo. Nemôžeme ti to prezradiť,“ schladil ho Fred.
„Neskúšaj to Harry ani nám to nechceli povedať,“ sucho prehodila Ginny.
„Nemali by sme už ísť na večeru?“ Prehodila zrazu Hermiona.
„Dobrý nápad Hermiona. Už som hladný,“ ocenil Harry a ostatný s ním súhlasili.
Všetci sa pobrali na večeru, ktorá bola oproti tým Dursleyovským neporovnateľne lepšia. Ale Harry sa aj tak nemohol uvoľniť. Bol tam, kde nechcel už nikdy byť. Bol v Siriusovom dome. Smútok, ktorý ho premohol bol jasne viditeľný aj na jeho tvári. Aspoň Lupin si ho všimol a cíti s ním. Veď Sirius bol jeho najlepší priateľ. Posledný, ktorého mal. A teraz bol mŕtvi. Presne vedel ako sa Harry cíti. Akoby so Siriusom odišiel aj kúsok z neho. Všetci, až na tých dvoch boli šťastní. Nikto z nich si neuvedomil ako asi Harry trpí. Všetci už asi zabudli. Harrymu bolo zle. Štvali ho tie usmiate tváre. Rozhodol sa odísť. Byť sám. Ospravedlnil sa, že si ešte musí uložiť veci a odišiel. Lupin sa nenápadne vytratil chvíľku za ním.