4. Malfoyov malý plán

Vyzerala taká naštvaná a jemu bolo jasné, že má na to dobrý dôvod. Jej najlepší priateľ padol do pazúrov tunajšej rokfortskej pobehlice. On len dúfal, že má v sebe Potter viac morálky než tej, ktorú práve predviedol. S úškrnom prešiel ku Grangerovej, ktorú šlo rozhodiť.

"Je nám ľúto, že si Potter našiel nový... sexuálny objekt záujmu?" riekol.

"Zavri hubu, Malfoy, nemám na to náladu," vyletela na neho.

"Jaj! Nie tak často si na mňa dovolí nejaká humusáčka vyletieť."

"Nie tak často sa nejaký čistokrvný o mňa tak veľmi zaujíma. Takže čo krucinál chceš alebo čakáš, kým ťa prekľajem?" Bože. Dokonca jej škriekanie mu pripadlo sexy.

Nevedel, ako byť ku nej milý, takže pokračoval v tejto šaráde. "Nemaj obavy... humusáčka, pretože ty a ja sme na jednej lodi." Rýchlo sa otočil a odišiel do svojich spální s nádejou, že Pansy nemala na to, aby presvedčila Pottera, nech sa s ňou vyspí.

* * * * * * *

Hermiona dorobila úlohy a kráčala späť do chrabromilskej spoločenskej miestnosti, trochu naštvaná, že sa Harry stále nevrátil a už to boli dve hodiny. Prečo s ňou v prvom rade Harry vôbec odišiel? Práve teraz nemuseli pracovať na žiadnych elixíroch! Harry ju nenávidel, nemohol ju vystáť, ale teraz si s ňou pracuje dokonca mimo vyučovania! Kam to ten svet speje?

Klesla do jedného z tých pohodlných kresiel v spoločenskej miestnosti. Dosť skoro sa s ňou prišiel porozprávať Ron.

"Ron, o čom to predtým bolo? Než nás Pansy prerušila?" pomaly sa spýtala Hermiona.

"Ach... nič. Chcel som ťa požiadať, aby si šla so mnou ako priateľka, ale potom..."

Hermiona sa nadvihla. "Srdečne ďakujem, Ron. Ja som vždy záloha, však? Nič viac!" Vstala, načertená a uháňala do svojej izby. Bože. Nemohla Rona vystáť; bol občas taký nedospelý! Úprimne, ako mohol povedať niečo tak zasrane nedospelé? Prekliaty idiot!

Schmatla svoj denník, načmárala do neho zopár riadkov, aby sa cítila lepšie a potom sa zrútila do nepokojného spánku.

* * * * * * *

Ron hľadel pár sekúnd na odchádzajúcu Hermionu, trochu zmätený. Nuž, neradostne si pomyslel, všetky moje šance sú v čudu. Mal ju rád, áno, ale viac a viac si uvedomoval, že je to ten druh zaľúbenia, s ktorým nikdy nič neurobíte. Keby sa to niekedy dozvedela... dumal, čo by povedala? Bola by ohromená? Alebo horšie, smiala by sa? Ron uvažoval, či sa Hermione páčil Harry. Veľa dievčatám sa páčil, to mu bolo jasné. Mal plné zuby dievčat, ktoré za ním chodili len preto, aby sa ho spýtali, kde sa nachádza Harry. Podľa Ginniných priateliek mal byť Harry údajne "druhý najžhavejší" chalan na škole. Len sa zachichotali, keď sa spýtal, kto je číslo jedna, ale Ron vedel, že to nebol chrabromilčan. Asi Malfoy, pomyslel si s opovrhnutím.

Prekliaty Malfoy.

Keď hovoríme o Harrym, kde je? Už ho hodiny niet. Ron si nejasne spomínal na zamračeného Harryho, ktorý vravel, že má povinnosť pomôcť Pansy v projekte z elixírov, ale na zízanie do bublajúceho elixíru si dávali prekliato načas. Pomaly prešiel k jednej z prázdnych učební, v ktorých si veľa študentov robievalo svoje projekty. Vedel o nich jedine preto, že ich Hermiona často navštevovala; boli to jej "extra-cenené" priestory. Len jedna z nich bola obsadená. Prešiel k nej a otvoril ju... a k jeho hrôze...

"Nie je to tak, ako si myslíš, Ron!" vykríkol zadýchaný Harry. Pansy sa len samoľúbo usmiala.

"Je to presne tak, ako si myslíš," zašepkala, ale to už Ronovi aj tak došlo.

"Aspoň raz má pravdu!" zajačal na Harryho. "Čo do pekla robíš, strkáš jej jazyk do hrdla?"

Pansy zdvihla svoje knihy a potichu odišla. "Uvidíme sa neskôr, Potter," riekla s úškrnom. Ron sa na ňu mračil, keď odchádzala.

"Harry, čo sa s tebou deje?"

"Čestné slovo, že sa na mňa vrhla; ja som ju nebozkával z vlastnej vôle, prisahám!" Ron sa pozrel na Harryho. Akokoľvek veľmi chcel veriť svojmu najlepšiemu priateľovi, stále trochu váhal.

"Dúfam, že je to pravda, Harry. Nedovoľ, aby ťa využila... vieš, akú má Pansy povesť." Začervenaný Ron rýchlo opustil Harryho, ktorý tam stál a tváril sa zasnene.

******

Draco sa prechádzal vo svojej spoločenskej miestnosti, teraz už trochu znepokojený. Pansy odišla strašne dávno a on si začínal robiť starosti, že sa fakt možno niekam dostane. Nervózne sa prechádzal. Keby prehral stávku, bol by totálne v háji. Nechcel, aby sa na neho Pansy zavesila, to by bolo najhoršie mučenie, ktorému by ho mohol niekto vystaviť. Nakoniec, po tom, čo sa zdalo večnosťou, sa Pansy ukázala. Pery mala napuchnuté, takže Dracovi bolo jasné, že sa niekam dostala. Toto sa nemohlo diať. On, ten Draco Malfoy, sexy boh Slizolinu, nemohol prehrať.

"Nuž?" s očakávaním sa spýtal.

"Nuž čo?"

"Uspela si alebo nie?"

"Ach, bejby. Daj mi týždeň a budem ho mať. Je to s ním oveľa ľahšie, než som si myslela."

Draco sa zamračil. No tak, Potter, pomyslel si nahnevane, kde je tvoja odolnosť? "Ako ďaleko si sa dostala?" spýtal sa, keď sa pokúsil znieť ľahostajne.

"Ach... dva hlboké, vášnivé bozky. Keby tam akurát nebol vošiel ten prekliaty Weasley, stavím sa, že by som mu ho vyfajčila." Draco zvraštil nos, keď mu tá nechutná predstava prišla na myseľ. Po prvýkrát sa preklínal za to, že je taký perverzný.

"Weasley vošiel dnu?" Aspoň raz bol vďačný, že Weasley existuje. Veľmi vďačný.

"Áno. Sprostý blbec. Tak či tak sa Draco, zdá sa, že vyhrávam. Maj sa a neskôr... dobrú noc." S tým sa otočila a vyšla hore schodmi.

"To nemôžeme pripustiť, že nie?" mrmlal si pre seba. Nie. Bol čas na drastické opatrenia.

Na druhý deň Draco vedel presne, čo urobí. Dostihol Grangerovú, keď schádzala na raňajky. Našťastie bola sama.

"Čo chceš, Malfoy?" vyletela na neho.

"Musíš byť vždy taká nevrlá? Mám len návrh."

"Návrh. Aký?" riekla a zatvárila sa podozrievavo.

"Pozri. Náhodou viem, že Potter a Pansy sa včera večer muchľovali."

Prudko sa zvrtla. "Nekecáš mi hovadiny?"

"Ach, bacha na slovník, Grangerka. Ale nie, 'nekecám ti hovadiny' . Nech sa mi to akokoľvek hnusí, nežartujem."

Prikývla. "To je hrozné. Odporná predstava."

"Hovor mi o tom. Včera večer som od Pansy dostal detailnejšie podrobnosti o tom, čo sa mohlo stalo." Obaja sa zasmiali a Draco bol naozaj prekvapený. Súhlasí s Grangerovou? Začínalo svet ovládať šialenstvo?

"Takže, čo to má spoločné s tebou a so mnou?"

"Naozaj veľmi jednoduché. Vo všetkej úprimnosti vážne by si chcela, aby sa tvoj najlepší priateľ vyspal s pobehlicou Slizolinu... nie, pobehlicou celej školy? Len sa s ním zahráva."

Grangerová zvraštila nos. "Nie. Samozrejme, že nechcem. A predpokladám, že ty nechceš, aby tvoja priateľka pretiahla Harryho?"

"Grangerová! Odporné! Ona nie je moja priateľka, bacha na ústa. Normálne by sa mi páčilo, keby využila Pottera, ale... nuž, pochop, som intrigujúci malý bastard."

"Povedz mi niečo, čo neviem."

"Ja nikdy nehrám fér.  Nemôžeš odo mňa čakať, že nepodvádzam. Pred pár dňami sme s Pansy uzavreli stávku, že sa nedokáže vyspať s Potterom... bohovia vedia, prečo to vôbec chce... do konca tohto mesiaca. Ak sa jej to podarí, mám byť jej priateľom... len ak peklo zamrzne... po zvyšok roka. Ak nie, nikdy ma už znova nebude obťažovať. Chápeš, skade vietor fúka?"

Pozrela sa mu rovno do očí. "Takže si po pomoc prišiel za mnou. Oj, dokonca za humusáčkou?"

Strhol sa. "Hm, prepáč... nuž, nechcela by si... prejaviť svoju zlú stránku... neviem, rozdeliť ich?" Zvodne sa usmial a ona to okamžite prijala.

"Tľapnime si na to," riekol, krutý úškrn sa mu zjavil na tvári. To je ono, Grangerová, pomyslel si, keď sa ich ruky spojili vo vášnivom potrasení. Pansy, v podstate si prehrala.