5. kapitola

„Malfoy, počkaj!“

Po hodine sa Hermiona pobalila tak rýchlo, ako bola schopná, aby dokázala dobehnúť Draca skôr, než sa dostane príliš ďaleko, ale stále musela z triedy uháňať, vyhnúť sa niekoľkým zmäteným spolužiačkam skôr, než ho dokázala dohnať. Mala neurčité podozrenie, že ju ignoroval schválne.

„Malfoy, potrebujem s tebou hovoriť!“ povedala, keď ho konečne dobehla.

Sotva po nej strelil pohľadom. „Nemôžem. Mám hodinu.“

„Zaberie to len minútu.“

Pozerala sa na neho prosebne a po niekoľkých minútach prevrátil očami a ukázal na dvere. Vošla do práve prázdnej triedy a on za ňou, ale nezatvoril dvere. Nebol k tomu dôvod. Povie len, že jej je to ľúto, on to príjme a potom pôjde do triedy, kým ona veselo pôjde zaškrtiť Notta.

„Teda čo je to?“ spýtal sa, zaujal postoj s nohami trocha od seba a rukami prekríženými na hrudi.

„Ohľadne tej noci...“ neisto začala.

Vydal zhnusený zvuk. „To kvôli tomuto plytváš mojím časom?“ Pustil ju z hlavy a otočil sa k odchodu.

„Počkaj!“ povedala, naliehavosť v jej hlase ho prinútila zastaviť a napoly sa otočiť, aby jej venoval zmätený pohľad. „Je mi... Je mi to ľúto, dobre? Chcem povedať to, že som nebola... za to, že som sa nesnažila byť príjemná. Je mi to ľúto.“ Ale ty si nemal odísť preč! Doslova si zahryzla do jazyka, aby nedodala tú poslednú časť. Nebolo by dobré pokračovať rozhadzovaním obvinení.

Vydal posmešný zvuk a otočil sa znova k odchodu.

Hermiona otvorila ústa dokorán. „Takto ty prijímaš ospravedlnenie? To je viac než hrubé. Dokonca na slizolinčana. Dokonca na teba!“

Už urobil niekoľko krokov a teraz bol v dosahu dverí. Pri jej slovách ich chytil, tresknutím zatvoril skôr, než sa otočil so zúrivým výrazom na tvári. Povedať, že Hermiona bola udivená, by bolo zľahčovaním. Taktiež sa trochu bála. Podvedome skontrolovala svoj prútik.

„Toto ty nazývaš ospravedlnením?“ zavrčal. „Nemyslela si vážne z toho ani slovíčko! Theo ťa požiadal, aby si to urobila. Nie, poznám ťa, Theo ťa musel prinútiť, aby si to urobila.“ Ruky mal zovreté a vyzeral, akoby mal problémy ovládnuť sa, aby ju fyzicky nenapadol. „Dokonca si sa ani neobťažovala vžiť sa do mojej situácie dosť dlho na to, aby si vymyslela ospravedlnenie, ktorému by som bol schopný uveriť.“

Do čerta s rozhadzovaním obvinení. „Nechal si ma dokončiť obchôdzku samotnú! Čo keby sa nejaké zlo skrývalo v temnote? Nechal si ma postarať sa samu o seba!“

„Myslel som si, že ja som bol to zlo, čo sa skrývalo v temnote,“ hryzavo odsekol. „Takže som ti urobil láskavosť, či nie? Odstránil som sám seba z tvojej blízkosti.“

„Prečo sa odo mňa do pekla čaká, že mi to bude ľúto, keď tebe podľa všetkého nie je?

„Pretože ja som sa snažil, Grangerová. Ty nie. Nikdy si sa nesnažila.“

„Potom ako nazývaš toto?“ divoko gestikulovala, ukazujúc na nich dvoch.

„Nazývam to vyhnutím sa čomukoľvek, čím sa ti Theo vyhrážal. Fajn, môžem hneď utekať a povedať mu, že si neodviedla dobrú prácu a že ti samozrejme neverím, že si to myslela vážne.“

Hermiona vydala ostrý zvuk. „Takže sa mi snažíš nahovoriť, že ťa Theo neprinútil, aby si bol ku mne tiež milý?“

Draco na ňu civel. „Neurobil to. Len ma požiadal, aby som nerobil žiadne smrteľné vyhrážky, čo je, ver mi, každým dňom ťažšie.“

Hermiona sa zamračila, pretože pri jeho vyhlásení ju začalo svrbieť medzi lopatkami. Nie znovu. Myslela si, že sa už o to postarala. „Smrteľné vyhrážky?“ neprítomne sa spýtala.

„Áno, si naozaj neobyčajne vhodná na zabitie a PREČO sa takto zvíjaš?“

Zvíjala sa. Jej zamračenie sa prehĺbilo s mrzutosťou. „Ron ma pokryl šupinami,“ zamrmlala. „McGonagallová povedala, že sú preč, ale myslím, že nejakú nechala na mojom chrbte a teraz svrbia...“

Draco zamrkal a pozeral na ňu nedôverčivo, zrazu si uvedomil absurditu toho všetkého. Ale skôr než sa na neho mohla pozrieť, pokrčil opovrhnutím nos. „Tamto je nechutné. Šupinatý chrbát. Pridaj to na svoj zoznam vnád.“ Začal znova odchádzať, potreboval sa dostať preč.

„Počkaj!“ popudlivo si vzdychla Hermiona. Bola naozaj unavená z toho, ako ho žiadala, aby čakal. Z pohľadu, ktorý strelil jej smerom, sa zdalo, že on je rovnako unavený z toho, že ho o to žiada. „Je mi to naozaj ľúto.“ Vydržala jeho pohľad, kým sa snažila ignorovať jej svrbenie, čo bolo, pravdu povediac, nie príliš ľahké. Prekliaty Ron a jeho sprostosť, niekedy.

Draco zaváhal a potom jej venoval strohé prikývnutie skôr než odišiel.

***

Draco vedel, že to bol zlý nápad prijať Hermionine stupídne ospravedlnenie. Proste to vedel. Dopredu vedel, že sa vráti k jeho urážaniu a on si bude musieť znova poriadne premyslieť svoj postoj k neodpustiteľným kliatbam. Ale urobil to kvôli Theovi, každopádne. A urobil to, aby si udržal svoju pozíciu. Rozhodol sa, že si zaslúži prekliatu medailu za všetku jeho snahu. Napokon, bolo to viac než sa od neho čakalo, že urobí, aby vyšiel s akousi humusáčkou.

Z nejakého dôvodu, ktorý Draco nemohol celkom pochopiť, sa zdalo, že sa Theo celkom oddal tomu, aby ich dostal do toho, že budú spolu minimálne vychádzať. Ale to nebude fungovať. Nikdy by to nefungovalo. Draco bol Hermionina najmenej obľúbená osoba a Hermiona bola tiež Dracova, vlastne, tretia najmenej obľúbená osoba. Jej idiotským priateľom patrili prvá a druhá priečka. V najlepšie, čo mohol Nott dúfať, bolo, že sa naučia ako sa nesnažiť vzájomne jeden druhého zabiť, keď budú na dohľad.

Šupinatý chrbát, vskutku. Draco musel vynaložiť úsilie, aby sa nezasmial na jej nahnevanom výraze, pretože sa musela priznať. Nevedel, akoby by zobrala ten smiech, ale bol príliš nahnevaný, aby riskoval, že si spletie jeho posmešnosť s pravým dobrým humorom. Možno by to pomohlo súčasnej situácii, keby áno, ale do čerta, tiež mal svoje medze! Nemohlo sa od neho čakať, že príjme jej neúprimné ospravedlnenie, že nie?

Okrem toho... Zvraštenie nosa a nazvanie ju nechutnou ho divne uspokojovalo.

Dostal sa do spoločenskej miestnosti a odhodil tašku na gauč skôr, než sa vedľa nej posadil. Nemal hodinu. Samozrejme, že nemal. Klamal jej, aby sa jej zbavil. Stále bol nahnevaný a vedel, že nemôže veriť sám sebe, že neurobí alebo nepovie niečo, čo by mohol ľutovať - v zmysle, že by ho nakoniec vykopla z jeho miesta. V skutočnosti bol na seba hrdý za to, ako sa zdržal spôsobiť jej ujmu na zdraví.

„Hej,“ prišiel Blaise, kývol na pozdrav Dracovi a potom sa hodil do kresla vedľa Draca.

Draco nedokázal urobiť nič iné, len sa na neho na oplátku zamračiť.

„Vyzeráš fakt veselo,“ spozoroval Blaise. „Nie je to stále o tej humusáčke, že nie?“

Dracovo zamračenie sa prehĺbilo.

Blaise si vzdychol a prešiel si rukou po tvári. Draco sa zacítil trochu vinný. Blaise často počúval, ako o tomto púšťal hromy a blesky a teraz musel vydržať ďalšiu z Dracovej náladovosti. To bolo všetko chyba tej prekliatej Grangerovej.

„Ospravedlnila sa,“ dostal zo seba.

Blaise sa zatváril zmätene. „Kto?“

„Grangerová!“ zasyčal Draco.

Blaisovi trvalo niekoľko sekúnd, kým to strávil. „Nie je to dobrá vec?“

Draco pokrútil hlavou. „Theo ju prinútil.“

„Záleží na tom, prečo to urobila?“ spýtal sa Blaise.

„Nemyslela vážne ani slovíčko z toho. Bola to len fraška. Núti ma to chcieť...“ Draco zavrel ústa skôr, než povedal niečo, čo by nemal, ale nemohol zabrániť svojím rukám, aby sa nezovreli v päsť a neurobili pohŕdavý krútiaci pohyb.

Blaise sa zaškeril. „Prečo sa o to vôbec staráš?“

Draco sa zamračil na svojho priateľa. „Pretože Theo je majster manipulátor a stále mi po kvapkách dáva rady o tom, aké múdre by bolo vychádzať s ňou. Nevidím, čo by som naozaj mohol získať, ale dlhujem mu za túto pozíciu.“

„Takže si prijal jej ospravedlnenie. Nie je toto vychádzanie? Záleží naozaj na tom, či to myslela vážne?“

Draco zavrčal hlboko vo svojom hrdle a Blaise zdvihol obočie.

„Nie,“ nakoniec vypustil Draco. „Nie je to vychádzanie. Ja som ten, kto sa snaží ovládať a ona hovorí, čo len chce, kedykoľvek chce a potom proste ponúkne náznak ospravedlnenia, keď jej Theo čímsi pohrozí.“

„Vyhrážal som sa jej, že podám správu Dumbledorovi,“ prevravel nezameniteľný studený hlas a Draco zdvihol oči, aby zistil, že Theo vošiel bez povšimnutia. „A beriem to tak, že Grangerová nebola veľmi presvedčivá a ty si neprijal jej ospravedlnenie.“

Oneskorene si Draco spomenul, že jej ospravedlnenie prijal. Akosi. Nechať Thea, aby trápil s týmto Grangerovú, by neposlúžilo v tomto čase žiadnemu účelu. „Nie, prijal som ho,“ nevrlo povedal.

Blaisove ústa sa otvorili v ukážke prekvapenia. „Potom o čom je toto všetko?“ vyprskol.

Draco pokrčil plecami. „Pokúsila sa druhý raz a došlo mi, že nedostať ju do problémov s Theom zo mňa urobí lepšieho človeka,“ povedal s ostrým pohľadom na Thea.

„Samozrejme,“ riekol druhý chlapec, keď sa posadil. „Zaujímavé, zdá sa, že som sa stal jediným, kto vás dvoch zvládne.“

„Mohol by si prestať?“ spýtal sa Draco s nádejou.

„Nie. Ty by si neprestal, až kým by si ju nedohnal k slzám alebo aby sa zriekla svojej pozície. Pravdepodobne oboje,“ Theo venoval Dracovi uprený pohľad.

Draco skoro ohrnul pery. „Nechápem, prečo ju vždy brániš,“ zamrmlal. „Nemyslel som si, že máš rád humusáčky.“

„Nezáleží na tom, či ju mám rád,“ povedal Theo. „Niekedy musíte odložiť nabok svoje odlišnosti, aby ste spoločne pracovali. A ja, na rozdiel od teba, sa snažím pochopiť ľudí okolo seba. Grangerovej môže byť trocha priveľa...“ na to si Draco odfrkol „...ale myslím, že keď je tak spoločensky neohrabaná, sú pre ňu knihy útočiskom. Nezmieňujúc sa o tom, že je najlepšou priateľkou Pottera a pravdepodobne má pocit, že potrebuje niečo, čo ju oddelí od ostatných, aby zdôvodnila svoje postavenie.“

Draco si znova odfrkol. „Áno, pretože Weasley je taký mimoriadny. Aký je jeho talent? Žuvať so zatvorenými ústami? Nie, počkaj. Dokonca ani to ešte nezvládol.“

Blaise sa zachichúňal.

Theo venoval Dracovi zničujúci pohľad. „Weasley je chlapec. Môže byť spojený s Potterom na úrovni, na ktorej nemôže byť Grangerová, pretože je dievča. Keby sa romanticky o Pottera zaujímala, potom by stačilo menej, ale ona nemala a pokiaľ viem, nemá žiaden záujem ani o neho. Potom je tu metlobal, ktorý obaja chalani milujú, kde ona poslušne chodí na zápasy, ale nijako zvlášť sa nezaujíma o výsledok a mám z dobrého prameňa, že nenávidí lietanie a prešla lietaním len vďaka tomu, že o ňom napísala esej.“

Draco civel na Thea. „Ty ma desíš!“ vyhlásil. „Prečo do pekla by niekto toto všetko vedel, tobôž sa o to zaujímal?“

„Takže,“ Theo pokračoval a ignoroval Dracove otázky. „Rozhodla sa byť mozgom operácie. Najbystrejšie dievča na škole, jedna z najlepších priateľov Chlapca Ktorý Prežil. Ale myslím, že stále má pocit, že ju občas vynechajú a namiesto vyjadrenia svojej osamelosti hľadá útechu v knihách. Toto, samozrejme, veľa nepomáha jej spoločenským zručnostiam.“

Draco mal slabé nutkanie na vracanie. Toto nechcel počúvať. Toto nechcel vedieť.

Theo sa zatrpknuto uškrnul. „Je na nej oveľa viac než toto, samozrejme. Na každom by bolo oveľa viac. Chceš to počuť alebo budeš trucovať?“

Bojujúc s nutkaním prikývnuť na súhlas, Draco našpúlil ústa. Mal rád Thea, viac menej. Ale nepáčilo sa mu, ako sa otvorene snaží nanútiť ho do poslušnosti. „Zabudol si na tú časť, keď mala šupinatý chrbát. Pridaj to k jej dobrým vlastnostiam,“ informoval ho, zaškeriac sa trochu.

Blaise sa skoro zadusil a vypúlil oči. „Videl si jej chrbát?“ zalapal po dychu.

Draco zbledol. Toto nebolo presne to, kam myslel, že to skončí. „Samozrejme, že nie! Ja... Ona... Mali sme transfiguráciu a...“

Blaise sa veľmi snažil potlačiť svoju veselosť a Draco zastonal. Jeho panika zmizla, keď si uvedomil, že sa nachytal na jeden z Blaisových posmeškov a urobil tak zo seba hlupáka. Blaise to zobral ako signál, aby rozosmial. Niekedy Draco ľutoval, že sa s tým chlapcom zblížil. Bolo jednoduchšie, keď zvykol svojimi priateľmi nazývať Crabba a Goyla. Oni by ho určite neprechytračili.

Theo sa tiež škeril. Draco znova zastonal. Naozaj naletel a odstrelil sa sám, robiac víťazstvo v tejto hádke prakticky nemožné. Zakryl si tvár rukami a oprel sa dozadu, keď sa udatne snažil ignorovať svojich priateľov. Keďže poznal Blaisa, vedel, že o tomto bude počúvať celé týždne.

„Nuž,“ nakoniec povedal Theo, keď si trochu prečistil hrdlo. „Nepovažoval som to za vhodné spomenúť, ale pretože sa o tom bavíme, mám podozrenie, že jej šupinatý chrbát by sa skvele hodil k tvojím blanitým rukám a... nohám? A čo tá vyrážka, čo ti venovala Bulstrodová skôr, než ťa dokázala premeniť čiastočne na obojživelníka?“

Draco si dal ruky preč z tváre a civel na Thea. „Ako o tomto vieš?“ Myslel si, že sa zbavil znakov obojživelníka skôr, než si to niekto všimol a keďže tú vyrážku mal na bruchu, vedel, že to nikto nevidel. McGonagallová mu povedala, aby navštívil madam Pomfreyovú, keby to do rána nezmizlo.

Theo sa uškrnul. „Mám svoje zdroje.“

„Stalo sa to menej než pred hodinou!“

„Sú to rýchle zdroje.“

„Nepoužil by si náhodou Legilimenciu, že nie?“ spýtal sa Draco, keď sa zamračil.

„To by bolo odo mňa dotieravé, však?“ spýtal sa Theo.

To by bolo, samozrejme, ale to nebola odpoveď. Draco sa zamračil ešte viac a Theo sa na oplátku zdvorilo usmial. Nikdy by to neprezradil. Blaise sa znova uškrnul a Draco sa rozhodol vrhnúť svoj vlastný úder tam, kde zasiahne v skutočnosti niečo iné než vzduch.

„Takže, Blaise,“ povedal tým najhebkejším hlasom. „V posledných dňoch sa neskoro zakrádaš dnu. Predstav si moje prekvapenie, keď som zistil, že Tracey tiež...“

Tentoraz sa mračil Blaise a Draco sa škeril.