8. A tak to začína...

19.04.2012 14:03

Hermiona sa zachvela, keď vstúpila do kaviarne v Šikmej uličke. Pritiahla si plášť, aby si chránila telo pred chladom z vonka. Zahriata, všimla si stôl v zadnej časti, ktorý bol obsadený Harrym, Ronom, Fredom a Georgom. Keď sa k nim pripojila, objednala si veľkú šálku cappučína.

„A potom tu bude všade okolo pobehovať maličký Ron. Aké rozkošné!“ uťahoval si George Weasley.

„Och Bože, viete si to predstaviť? Malé indické dieťa s krikľavo červenými vlasmi, do pekla!“ dodal Fred Weasley smejúc sa tak veľmi, až sa rozplakal.

„Prestaňte, chlapci,“ vyčítal im Harry, ako sa snažil potlačiť svoj vlastný smiech.

„To neva, Harry. Neprestanú, kým nevyčerpajú všetok materiál,“ vysvetlil Ron zrelo. „Hej, Mione,“ pozdravil ju, keď sa k nim pridala.

„Ahoj chlapci,“ pozdravila, posadila sa a dopriala si dlhý dúšok drinku. „Dúfam, že vy dvaja si neuťahujete z Rona. Myslela som, že vás to už prešlo, keďže už ubehlo pár mesiacov.“

„Stále nemôžem uveriť tomu, že by bol niekto skutočne odhodlaný si ťa vziať, malinkatý Roníček,“ pokračoval Fred, pričom neveriacky pozeral na svojho mladšieho brata.

„Hej, vždy som si myslel, že bola Parvati múdra. Jasne jej chýba vkus,“ dodal George, vyslúžiac si od Rona štuchanec do ramena.

„V poriadku, stačilo!“ povedala rázne Hermiona, v momente ukončiac napádanie Rona. „Tak Harry, ako sa má Ginny? Dlho sme sa nevideli.“

„Možno preto, že si bola príliš zaneprázdnená istým plavovlasým dieťaťom a jeho otcom,“ doberal si ju Fred, otravne Hermionu poštuchujúc. Zúrivo sa začervenala a zazrela na dvojčatá, ktoré sa na ňu škerili.

Harry sa zasmial nad priateľkiným trápením a objal ju okolo ramien. „Ginny sa má fajn, hoci ju jej práca doháňa k šialenstvu.“

„To sú jej študenti na Rokforte k zblázneniu?“ spýtala sa Hermiona, s pocitom výčitiek svedomia kvôli zanedbávaniu svojej priateľky.

„Skôr McGonagallová. Odvtedy, čo Gin prevzala jej miesto profesorky Transfigurácie, Minerva ju sledovala ako ostriež, aby sa uistila, že „ide správnou cestou,“ ako sa hovorí. Ginny z nej šalie.“

Päťka sa na tom zasmiala a Hermiona si sľúbila, že neskôr, no ešte v ten deň si s priateľkou pohovorí. Oprela sa na svojom mieste, keď začali dvojčatá desivo presne napodobňovať Rokfortskú riaditeľku.

***

Draco a Alex vošli do kaviarne spoločne a okamžite pocítili vlnu tepla, ktorá ich ovanula, v rozpore s prudkým chladom vonku. Draco zložil Alexovi čiapku, ktorú mu predtým inštinktívne stiahol nižšie, aby mu lepšie zakryl uši a on mu neprechladol. Prišli k pultu, lebo si chceli objednať nápoje.

„Oci, môžem dnes skúsiť kávu?“ prosil Alex a prosebne vzhliadol k otcovi.

„Iste Alex,“ súhlasil Draco. „A potom môžeme ísť do Deravého kotlíka na dúšok Ohnivej whisky,“ pokračoval, a pousmial sa nad tým, keď jeho syn ohrnul pery.

Alex nahnevane prekrížil ruky, čo bolo obtiažne kvôli veľkosti jeho zimného kabáta. Smejúc sa nad synovou nedočkavosťou až vyrastie, Draco vykročil pozdĺž pultu, objednal si kávu a horúcu čokoládu pre Alexa. Pozerali po neobsadenom stole, ale bolo ťažké nejaký nájsť, keď bola kaviareň preplnená ľuďmi unikajúcimi chladu. Alex si všimol známu tvár v zadnej časti kaviarne a rozbehol sa pozdraviť Hermionu.

„Ahoj, Hermiona!“ pozdravil ju a venoval jej veľké objatie.

„Alex!“ vykríkla prekvapene. „Čo tu robíš? Kde je tvoj otec?“ spýtala sa, rozhliadajúc sa po kaviarni za Dracom. Keď si ho všimla, zamávala naň naznačiac mu, nech sa pripojí k ich stolu. Draco pristúpil, obsadiac miesto medzi Hermionou a Fredom.

„Hej, Malfoy,“ zavolal naňho Harry a zdvihol pohár na pozdrav. „Nemôžem uveriť tomu, že sme sa skutočne stretli,“ dodal a otočil sa smerom k Alexovi.

Po jeho formálnom predstavení sa Alex postavil na stoličku a natiahol ruku k Harrymu, potom Ronovi a dvojčatám.

„Veľmi pôsobivé,“ povedal Fred Dracovi, zjavne pobavený správaním dieťaťa. Draco sa len uškrnul a podal synovi jeho horúcu čokoládu.

„Buď opatrný, Alex,“ varoval ho. „Nepi príliš rýchlo a nerozlej to. Je to veľmi horúce.“

„Viem, ocko,“ odpovedal Alex, gúľajúc očami.

„Hej, božínku, Malfoy. Nebuď detinský,“ doberal si ho George. „Má päť rokov. Vie, čo robí.“

Všetci sa na tom pobavili, zatiaľ čo Alex prikývol na súhlas Georgeovi. V tej chvíli zazvonil Fredovi telefón a on odišiel od stola vybaviť to.

„Aký bol tvoj Halloween, Alex?“ opýtal sa Ron, pretože prázdniny skončili iba pred dvoma týždňami.

„Bolo to skvelé! Išiel som do domu môjho kamaráta Ruperta a bol to strašidelný zámok!“ vysvetlil a jeho oči iskrili vzrušením. „Každý bol taký vydesený, ale ja nie, naozaj. Bola to veľmi zábavná noc. Hrali sme Sladkosti – alebo – život! A ja som bol upír. Vyzeral som desivo skvele. Mala si ma vidieť, Hermiona!“

„Och, ozaj som mala,“ súhlasila, usmievajúc sa nad predstavou Alexa v kostýme upíra. „Urobili ste nejaké fotky?“ opýtala sa a otočila sa k Dracovi.

„V skutočnosti som tam nebol,“ odvetil. „Mal som stretnutie v Dubline, takže Alex strávil Halloween s mojimi rodičmi, čo je pravdepodobne najhoršia vec, ktorú si dokážem predstaviť.“

Zasmiala sa na tom, pričom sa napila cappučína. Draco sa na ňu usmial, zatiaľ čo Ron, Harry a George sledovali ich vzájomné iskrenie s pobavením. Fred sa vrátil k stolu, len aby si vzal kabát a vyzdvihol svoje dvojča.

„Prepáčte, vospolok,“ ospravedlňoval sa. „Obchodné hovory. Nejaký chlapec si myslí, že sme klamali, keď sme označili naše hnojové bomby za „hnojové“ bomby. Idiot, skúšal jednu otestovať, aby videl ako to zapácha, ovracal s tým celú krabicu. Som prekvapený, že to nezapácha až sem.“

„Paráda!“ zavtipkoval Alex a pozorne sa posadil. „Môžeme sa ísť pozrieť, ocko?“

Draco pozrel neveriacky na svojho syna, dokonca bez odpovede na jeho smiešnu žiadosť.

Hermiona, Harry a Ron sa všetci zasmiali nad ich výmenou a Fred s Georgom sa zberali na odchod.

„Bolo mi potešením stretnúť ťa, malý Malfoy,“ povedal Fred, potrasúc znova Alexovi rukou. „A teraz už vieme, čo ti dať na Vianoce, čo, veľký Malfoy?“ dodal George, mrkol na Draca, ktorý sa mu oplatil smrtiacim pohľadom.

„Tak, ako ti ide škola?“ spýtala sa Hermiona Alexa a oprela sa na stoličke. Jej ruka náhodne zavadila o Dracovu a motýle, ktoré pokojne odpočívali v jej žalúdku, sa znova roztrepotali.

„Moja učiteľka má dieťa, a tak nás čoskoro opustí. Máme nového učiteľa, pána Longbottoma. Je veľmi milý, ale nie taký pekný,“ odpovedal.

„Pán Longbottom?“ opýtal sa Harry prekvapene. „Ako Neville Longbottom?“

„Jeden a jediný,“ odvetil Draco s úškrnom.

„Nehovoril som s Nevillom roky,“ povedal Ron, keď zaspomínal. „V skutočnosti, naposledy som s ním hovoril, keď bolo dvojročné výročie vojny. Čo robil odvtedy?“

„Nie som si istý,“ odpovedal Harry a pozrel na Draca s očakávaním.

„Nepozeraj na mňa, Potter. Je to tvoj chrabromilský spolužiak,“ odvetil Draco a pokrčil plecami.

„Keď pôjdem na Rokfort, budem v Slizoline,“ uviedol Alex sebaisto, pri pohľade na svojho otca. Draco mu úsmev opätoval, zatiaľ čo Harry a Ron sklamane krútili hlavami.

Hermiona pokrčila nosom nad Alexovou túžbou po Slizoline. „Neville bol vo Francúzsku pár rokov, vyučoval Herbológiu v Beauxbatone (Krásnohulkach). Oženil sa asi pred rokom s veľmi peknou Francúzkou a majú malú dcérku. Myslím, že sa volá Elena,“ vysvetlila svojim nevšímavým priateľom.

„Ako to vieš?“ spýtal sa Draco neveriacky.

„Ale no tak, chlapci. Je to Hermiona,“ povedal Ron so smiechom. „Ona vie všetko.“

„Och, sklapni, Ronald,“ povedala žartovne. „Som s ním v kontakte, na rozdiel od vás lenivých zadkov, ktorí nemôžu poslať sovu jednému zo starých priateľov.“

Draco sa zasmial pokarhaniu, ktoré Harry a Ron dostali a Hermiona ho za to spražila pohľadom. Ron vstal a schmatol svoj kabát, aj čiapku.

„Tiež musím ísť, povinnosti aurora volajú,“ vysvetlil, štuchnúc Harryho ľahko do ramena a dajúc Hermione bozk na líce.

„Fíha! Vy ste auror?“ spýtal sa Alex s úžasom.

„Hej,“ odpovedal Ron, venujúc Alexovi pokrivený úškrn. „Poviem ti o niektorých svojich misiách, ale niekedy inokedy. Bolo fajn spoznať ťa. Konečne,“ dodal a pozrel nápadne na Draca.

„Ahoj Ron,“ zavolala Hermiona, keď kráčal smerom k východu.

„Čo robíš ty, Harry?“ opýtal sa Alex zdvorilo, dopijúc horúcu čokoládu.

„Som profesorom Obrany proti Čiernej mágii na Rokforte. O pár rokov budeš mojím študentom.“

„Nemôžem sa dočkať, až pôjdem na Rokfort a budem sa učiť čarovať. Už môžem robiť nejaké kúzla, však ocko?“ chvastal sa, keď sa Hermiona, Harry a Draco zasmiali.

„Bože, pamätáte, keď sme boli takýto?“ spýtala sa Hermiona a pozrela na Harryho a Draca.

„Nie, vlastne nie,“ odvetil Harry, spomenúc si, aký bol život preňho, keď mal päť rokov.

„Nie, ja vôbec,“ súhlasil Draco a pozrel sa do natešenej Alexovej tváre. Jeho vzrušenie výrazne kontrastovalo s jeho pocitmi úplnej neznášanlivosti k deťom, ktoré nemali čistú krv. Časy sa zmenili, pomyslel si, keď sa pozrel na Hermionu.

Hermiona odula pery. „Fajn. Tak iba ja.“

Harry sa nad tým zasmial, hravo postrapatiac Hermione vlasy. Dopila zvyšok cappučína a zberala sa k odchodu i ona.

„Už by som mala ísť. Čau, Alex,“ povedala a pobozkala ho na čelo. Mávla na Harryho, Draca a otočila sa k odchodu. Draco ju sledoval, ako kráča smerom k dverám a uvažoval o tom, či by sa ju mal pozvať na rande, alebo nie.

„Môžeš na minútku postrážiť Alexa?“ opýtal sa rýchlo Harryho, odbehnúc skôr, ako mal Harry vôbec šancu odpovedať.

Harry sa vševedúco usmial a pokrútil hlavou. „Myslím, že tvoj otec chce pozvať Hermionu na rande,“ povedal Alexovi.

Alex sa otočil na stoličke a obzrel sa na svojho otca, ktorý práve dobehol Hermionu. „Trvalo mu to dosť dlho,“ povedal Alex ticho, čo vyvolalo u Chlapca, ktorý prežil smiech.

***

„Grangerová!“ zakričal Draco a obliekol si svoj kabát, aby sa chránil pred chladom, ktorý ho okamžite zasiahol. Poobzeral sa okolo seba a snažil sa zahliadnuť jej husté, hnedé vlasy.

Hermiona začula Dracovo volanie a otočila sa k nemu späť. „Volal si ma? Teda, zreval, v skutočnosti.“

Zasmial sa, pozerajúc na ňu zblízka. Jej líca a nos boli ružové od chladu a čiapka stiahnutá tak nízko, že jej takmer zakryla oči. S jej divokými vlasmi a rozžiarenými očami vyzerali takmer anjelsky.

„Malfoy?“ ozvala sa Hermiona a zamávala mu rukou pred tvárou. „Príliš často takto civieš do prázdna. Mal by si sa nechať vyšetriť, aby zistili, či si v poriadku,“ doberala si ho so smiechom.

„Vlastne, Grangerová, vyzerám tak len vtedy, keď sa za tebou obzerám,“ odvetil Draco, uškrnúc sa na ňu.

Hermiona mohla počuť, ako jej v hrudi búši srdce. Začervenala sa, hoci to nebolo zrejmé, lebo jej líca už červené boli.

„Tak, čo odo mňa chceš?“ spýtala sa vo chvíli, keď začal okolo nich poletovať sneh. Keď sa snehové vločky zachytávali na jej kučerách a kabáte, Draco nemohol uveriť, že si nikdy nevšimol, aká bola krásna.

„No, myslím, že je čas, aby som sa ti oplatil za všetko, čo si pre mňa a Alexa urobila. Hovoril som ti, že by som sa chcel revanšovať,“ povedal a jeho úškrn sa roztiahol do úsmevu.

Usmiala sa naňho, srdce jej bilo rýchlejšie ako je možné. „Čo máš na mysli?“

„Večeru, v sobotu večer. V La Petit?“ spýtal sa a zdvihol zvedavo obočie. Navonok vyzeral v pohode a veril, že ho nezradil chaotický príval nervov, čo cítil vo vnútri, keď čakal na jej odpoveď.

„Čo bude robiť Alex?“

„Môžu dať naňho pozor moji rodičia. Bez obáv, okrem toho, že sú to Lucius a Narcissa, no ...“ vysvetľoval, pokrčiac ramenami.

Hermiona sa usmiala a prikývla. „Dobre. Vyzdvihneš ma o ôsmej?“

Keď sa dohodli, oplatil jej úsmev a naklonil sa, aby ju rýchlo pobozkal na líce. Do čerta, ako dobre vonia, pomyslel si, keď sa odtiahol.

Aj ona sa na neho usmiala. Otočila sa k odchodu a zanechala Draca samého pred kaviarňou. Hľadel za ňou ako kráčala preč a jeho nádeje na ich prvé rande sa zväčšovali.

Nemôžem tomu uveriť, konečne ma pozval na rande! pomyslela si Hermiona a jej srdce bežalo ako o závod. Nemohla sa prestať usmievať a cítila sa, akoby sa prechádzala v oblakoch.

„Och nie,“ pomyslela si náhle. „Čo si vezmem na seba?“

***

„Tak čo to malo znamenať?“ spýtal sa Harry drzo, keď sa Draco vrátil k stolu.

„Nič, Potter,“ odvetil Draco, keď sa posadil. „Je to niečo medzi mnou a Grangerovou. Existuje čosi ako súkromie.“

Harry sa uškrnul, venujúc Dracovi vševediaci pohľad, ktorých sa mu dostávalo v poslednej dobe často.

„Ty a Hermiona budete mať rande?“ spýtal sa Alex bez obalu a šokoval tak Harryho i svojho otca.

„Čože? Prečo? Vadí ti to?“ spýtal sa ho rýchlo, pretože sa bál, aby sa Alex necítil nepríjemne kvôli jeho schôdzke s Hermionou, lebo na ničom inom mu nezáležalo.

„Samozrejme, že nie, ocko,“ odpovedal, zavrtiac hlavou nad otcovou nevšímavosťou. „Veď ju máš rád večnosť, som prekvapený, že ti to trvalo tak dlho, kým si sa jej opýtal. Už som si začínal myslieť, že strýko Blaise klamal o tom, ako dobre ti to išlo s dievčatami.“

V tom Harry prepukol v smiech, keď Draco rozhorčene pozrel na svojho syna. „Náhodou som k dámam veľmi šarmantný, Alex. Myslím, že by si si nemal robiť starosti.“

„Prečo by si nemohol pozvať Hermionu na rande? Je perfektná,“ pokračoval Alex, akoby to bola najzreteľnejšia vec na svete.

„Si múdre dieťa, Alex,“ ocenil Harry a pozrel na päťročného chlapca v úžase.

„Samozrejme,“ odvetil Alex. „Som Malfoy, vo všetkom.“

Draco sa hrdo uškrnul na svojho syna, kým sa Harry smial podobnosti medzi Alexom a jeho otcom. Trojka sa zdvihla na odchod a povedali si svoje zbohom.

Ako Draco pomáhal Alexovi obliecť kabát a čiapku, opýtal sa ho znova: „Takže je celkom v poriadku, keď pôjdem s Hermionou na rande?“

„Ocko, nemyslíš si, že si sa ma to mal opýtať skôr, ako si sa opýtal Hermiony?“ odvetil s úsmevom.

„Znamená to, že nechceš, aby som s ňou šiel?“ spýtal sa ustaraný Draco a pokľakol si na Alexovu úroveň.

Alex zagúľal očami, krútiac dôrazne hlavou. Vzal Dracovu tvár do oboch rúk a povedal. „Som rád, že pôjdeš s Hermionou na rande. Veľmi sa mi páči. Hoci, nie až tak. Teda, nie ako niekto iný. Zvykol som si na ňu, ale uprednostňujem dievčatá v mojom veku.“

Dracovo obočie prekvapene vystrelilo nahor, ako sa na jeho tvári zväčšoval úškrn. „O koho sa jedná konkrétne?“

„Veľmi sa mi páči Penelope, to je to dievča, ktoré sedí v triede predo mnou,“ odpovedal Alex vzrušene, keď zamierili ku dverám. „Je vážne krásna.“

„Chceš ju teda pozvať na rande?“ doberal si ho Draco rád, že jeho syn po ňom zdedil schopnosť očariť ženy.

„Časom. Buď ju, alebo Sarah. Ona sedí za mnou,“ odvetil Alex.

Draco naňho pozrel v ohromení. „Nezahrávaš si?“

„Samozrejme,“ odpovedal s úsmevom. „Som Malfoy, vo všetkom.“

Draco sa rozosmial a pritiahol si Alexa bližšie, keď vyšli z kaviarne. Sneh teraz padal oveľa ťažší a on si spomenul, ako vyzerala Hermiona so snehovými vločkami vo vlasoch.

Zaujímalo by ma, čo si v sobotu oblečie, pomyslel si s úsmevom, dychtiac po nadchádzajúcom víkende.

Fotografie použita dle Creative Commons SheldonPhotography  © 2011 Všechna práva vyhrazena.

Vytvořte si www stránky zdarma!Webnode